ղľáԾ
O tom, ako vyzerá aktuálne vydaná necenzurovaná verzia Anny zo Zeleného domu, píše Jaroslava Šaková.
Anna zo Zeleného domuje prvý román kanadskej spisovateľky (1874 – 1942). Prvýkrát vyšiel vroku 1908 a autorku príbeh siroty Anny Shirleyovej čoskoro preslávil nielen doma, ale aj vmnohých iných krajinách. Tento klasický mládežnícky román teraz prvýkrát vyšiel vkompletnom necenzurovanom preklade.
Mladí divadelníci zoskupení pod názvom Divadlo Veteš nedávno uviedli svoju novú hru na motívy Anny zo Zeleného domu. Hlavná hrdinka vnej osebe vyhlasuje okrem iného aj toto: „Je vo mne toľko rôznych Anien!“ Krátko nato vyšlo nové vydanie tohto legendárneho dievčenského románu, ktoré na rozdiel od všetkých predošlých slovenských vydaní obsahuje aj pasáže z prekladov doteraz vynechávané. Koľko rôznych Anien teda v súčasnosti máme kdispozícii? Alebo je to stále tá istá Anna, ktorá sprevádza čitateľov svojím svetom fantázie už niekoľko desaťročí?
Čitateľsky ústretový preklad
Nové vydanie prináša aj nový preklad Beáty Mihalkovičovej. Text získal na plynulosti, zmodernizoval sa aje čitateľsky ústretovejší. Atak keď si pani Rachel Lyndová kráti čas pletením prikrývok zpamuku, dozvieme sa vnovom vydaní aj to, že pamuk je bavlnená priadza. Pri rozhodovaní otom, aké dieťa si Marilla aMatej osvoja, sa vo vydaní zMladých liet zroku 2002 dočítame len takéto strohé konštatovanie: „Sprvoti bol Matej za to, aby sme si vzali miešanca“ (2002, s. 10). Nové vydanie poskytuje bližšiu informáciu: „Spočiatku Matej navrhoval, aby sme si vzali chlapca od Barnarda“ avpoznámke pod čiarou aj vysvetlenie dobovej reálie: „Z niektorého zútulkov pre opustené deti doktora Barnarda vAnglicku. Ten poskytoval útočisko deťom zulice, naučil ich pracovať adal im aj cenné remeslo“ (2019, s. 12). Poznámky pod čiarou ďalej objasňujú kontext napríklad vkapitole Nešťastné dievča ako ľalia, kde sa vnich vysvetľuje dej Tennysonovej básne, ktorú dievčatá zdramatizovali, ale podáva sa aj charakteristika Camelotu.
Menia sa aj miestne názvy vdiele, zLyndovej jamy sa vnovom vydaní stane Lyndova dolina, úvoz, ktorý vpredošlom vydaní Anna pomenuje Rozkošná aleja, sa teraz najprv zmení na alej, ktorú Anna následne nazve „Biela cesta blaženosti“ (2019, s. 28).
Hana alebo Anna?
Jednou zkľúčových aveľmi známych scén knihy je rozhovor Marilly aAnny otom, ako sa volá. Stretli sme sa už napríklad smožnosťou, že si Anna pýta, aby ju volali Anna sdvoma n. Vydanie zMladých liet preferuje úplne inú, zvukovo podobnú verziu mena: „Ak ma chcete volať Anna, tak mi aspoň hovorte Hana“ (2002, s. 28). Mihalkovičovej preklad túto písmenkovú dilemu rieši prostredníctvom sufixu: „Ak ma však chcete volať Anna, prosím, vyslovujte zreteľne koncovku -a“ (2019, s. 36). Toto riešenie sa viac podobá anglickej verzii, kde Anna chce byť volaná Anne with an E (viď. napr. rovnomenný seriál zdielne Netflixu).
Okrem týchto úprav nové vydanie prináša aj pasáže, ktoré predošlé vydania vôbec neobsahovali. Jednou znich je napríklad úryvok zbásne Jamesa Russella Lowella Sen sira Launfala, ktorý sa nachádza vúvode kapitoly Prekvapenie pre Mateja Cutbertha: „vtáctvo spievalo, sťaby ten deň / bol jediným letným dňom vtom roku“ (2019, s. 16).
Náboženské odkazy
Posledná kapitola knihy bola až doteraz ochudobnená otento citát zdramatickej básne Roberta Browninga Pippa ide ďalej: „,Boh spočíva na svojich nebesiach, svet je vúplnom poriadku,ʽ pošepkala si Anna“ (2019, s. 413). Ide odôležitú pasáž nielen zhľadiska Anninho náboženského presvedčenia, ktoré je inherentnou súčasťou knihy, ale aj kvôli kompozičnej výstavbe záveru, keďže Anna si pred daným citátom hovorí, že „nič ju neoberie ovrodenú fantáziu či oideálny svet snov“ (2019, s. 413). Práve vynechanie citátu zBrowninga tak porušilo zreťazenie týchto dvoch použití slova „svet“ aprepojenie Anninho reálneho života sjej vášňou pre literatúru. Systematické vynechávanie náboženských odkazov zpredošlých prekladov knihy možno vidieť aj pri spomínanej pasáži venovanej dramatizácii básne oľaliovej panne, kde pani Lyndová odivadle vyhlasuje, že je buď „neprístojné“ (2002, s. 215) alebo „odporne hriešne“ (2019, s. 299).
Napriek zmenám vnovom vydaní možno skonštatovať, že Anna ostáva stále tou istou inšpiratívnou bytosťou, sktorou už vyrástlo veľa generácií, ateraz môže aj tá súčasná.
Jaroslava Šaková (1991) absolvovala doktorandské štúdium v Ústave slovenskej literatúry SAV vBratislave. Vo svojej dizertačnej práci sa venovala avantgardným tendenciám v slovenskej literatúre 20. storočia.
