Arqueles Vela: Slečna Atakďalej
Preklad: Lucia Duero
Fintice: OZ Face, 2019
Málokedy sa vslovenskom preklade dostane čitateľom do rúk knižka zavantgardnej literárnej scény. Na túto literatúru unás síce nie je dostatočne veľký trh, ale zvedavosť po nekonvenčnom, neopozeranom videní sveta môže meniť naše zaužívané zvyky astereotypy. Ato aj pri čítaní. Ak sa dostávame kprekladom diel, ktoré dokážu vzbudiť pozornosť svojím obsahom, formou, lingvistikou, tak aj náš jazyk bude bohatší apriblíži sa ksvetovej literatúre.
To nehovoríme onajnovších dielach, ale oprekladoch dnes už klasických diel literárnej avantgardy. Aj takmer sto rokov od vzniku manifestu stridentizmu dokáže jeho vyhlásenie zaujať, šokovať a provokovať. Tzv. zlaté obdobie tohto literárneho smeru sa datuje do rokov 1921 až 1927. Potom, ako to už býva, nastalo vychladnutie záujmu čitateľov i vydavateľov akritika ho odmietla so slovami „veľa hluku amálo orechov“. Len pre zhrnutie, ktoré sa nachádza aj vúvode tejto knižky, treba povedať, že Aktuálny Manifest č. 1 – Avantgardný list – Stridentistická tabletka – viedol kvzniku stridentizmu, najbezohľadnejšej umeleckej avantgardy vMexiku. Deklaroval túžbu odtrhnúť individualitu od inštitucionalizovanej spoločnosti apopritom bol namierený voči literatúre moderny – parnasizmu arealizmu, spájal interdisciplinárne formy umenia, prikláňal sa ktechnologickému pokroku, resp. budoval kult rýchlych transformácií modernej civilizácie ahľadal konsenzus medzi nacionalizmom akozmopolizmom pri spájaní vysokej aľudovej kultúry.
Túto výzvu rodiaceho sa hnutia ako prvý prijal guatemalský spisovateľ anovinár Arqueles Vela, ktorý sa usadil vMexico City. Vdvadsaťmiliónovej metropole pôsobil ako šéfredaktor týždenníka El Universal Ilustrado, kde publikoval aj novelu Slečna Atakďalej, ktorá sa stala najprelomovejším dielom hispánsko-americkej avantgardnej prózy. Vbanálnom príbehu, v ktorom On stretáva Ju, motív náhodného milostného vzplanutia rozvíja neobyčajná zápletka smnožstvom vybočení anečakaným koncom. Vela sa pri písaní nechcel stať vazalom toho, kam ho tlačí príbeh, preto ho odtlačí rovno na vedľajšiu koľaj arozohráva mini miniepizódy sexistenciálnymi úvahami hlavných protagonistov („Som jedinec, ktorý sa neustále renovuje. Jedinec, ktorého nikdy neustáliš. Jedinec, ktorého dennodenne oklameš mnou samým vďaka premenlivosti, vktorej žijem“), spoločenskú konverzáciu dvoch odlišných pováh („Život treba utratiť, premrhať – hovorilo sa – atak oklamať smrť. Spreneveriť jej úmysly. Nech nás nájde vysilených, mŕtvych, bezcenných, zbytočných. Nech si znás neodnesie viac než zvyšky, len to, čo sa už nedá použiť – to nepoužiteľné, nevratné“), ako aj vnútorný monológ plný pochybností, či náhodná známa je tá pravá („Osud, obvyklý sudca pokusov, si bez pochýb zaumienil, že ma nechá tu, presne tu. Sňou... Mali sme sa navždy vídavať.“).
Latinskoamerický autor vživotnom stereotype avbežných aktivitách ako večeranie vreštaurácii či cesta domov taxíkom nachádza vzrušujúce prostredie anavodzuje vnich hmlistú atmosféru, vktorej čitateľ nevie, čo je snové, čo dopredu osudom rozohraná hra alebo autorov náhodný ťah s(ne)domyslenými dôsledkami. Stým súvisí netradičné používanie jazyka, sktorým sa natrápila prekladateľka Lucia Duero. Tú zaujal lingvistický labyrint komplexných metafor aneexistujúcich slov vytváraných kombináciou dvoch alebo viacerých slov, ktorým rozumel len autor ajeho blízki spolupracovníci anemožno ich dohľadať vžiadnom slovníku. Podľa jej vyjadrení bolo najnáročnejšie preniesť do prekladu ťažko predstaviteľné obrazy vslovenskom opise. Vtomto zmysle patrí slovenskej spisovateľke aprekladateľke žijúcej už niekoľko rokov vMexiku City hlboké uznanie apriznanie výrazného spoluautorstva vslovenskom preklade. Rovnako treba vyzdvihnúť úpravu rukopisu vytvárajúcu pomyselnú grafickú partitúru slov. Slovenský čitateľ síce zostane ochudobnený opôvodnú šťavnatosť originálu, no prečítaním tohto diela vňom zostane minimálne zmyslová chuť predvoja ďalších aďalších literárnych smerov, sktorými by mal slovenský literárny život držať krok aspoň vpodobe nových anových prekladov.