ղľáԾ
Nové vydanie románu Stoner (Artforum 2015, preklad Lucia
Žitňanská) amerického spisovateľa aliterárneho teoretika
Johna Edwarda Williamsa (1922 – 1994) možno vnímať ako ná-
vrat kdobovému bestselleru (po prvý raz vyšiel vr. 1965). Autor
sa na Missourskej univerzite venoval výskumu avyučovaniu
anglickej literatúry, za zmienku stojí, že je zostavovateľom an-
tológie anglickej renesančnej poézie aautorom úvodnej štúdie
knej. Neprekvapuje preto, že poézia aliteratúra vôbec avrúcny,
profesionálnu vecnosť presahujúci (autorov iprotagonistov)
vzťah knej, nachádza miesto aj vrománe Stoner.
Vknihe azda najviac rezonujú prvky zautorovej vlastnej
biografie, predovšetkým je to skúsenosť, získaná pôsobením
na akademickej pôde, dôverná znalosť univerzitného prostre-
dia, také stránky života vňom, ktoré zvyčajne nepreniknú za
múry oddeľujúce vedecké centrá od okolitého sveta. Hlavný
protagonista Stoner je syn drobných farmárov (ďalšie spojivo
sautorom, ktorého starí rodičia boli takisto farmári), nadaného
chlapca rodičia dávajú na podnet miestneho radcu študovať, ato
poľnohospodárske vedy. Mladý William si plní povinnosti na
univerzite sdôkladnosťou, sakou predtým od raného detstva
pracoval na farme, čoskoro však zažije niečo, čo celkom zmení
jeho chápanie života, zmyslu individuálneho bytia. Zážitok je
vpodstate banálny, otázka profesora literatúry (ako formálne
povinného predmetu pre všetkých študentov), ktorú nevedel
zodpovedať, ho núti hlbšie sa zamyslieť nielen nadprečítaným
textom, ale aj nadsebou, nadsvojou identitou,nadďalšími plán-
mi do budúcnosti.
Jednoduchý, spôdou zrastený mladík začína vďaka čítaniu spoznávať predtým
netušené dimenzie ľudskej existencie arozhodne sa prestúpiť na štúdium literatúry,
ktorá sa stane dôležitou náplňou jeho ďalšieho života… Aten mu postupne prináša
nové skúsenosti, lásku irozčarovanie znej, zložitosti rodinného spolužitia, Stoner
zakúša silu priateľstva, ale izákernosti na univerzitnej pôde, prežíva novú lásku ijej
dramatické ukončenie. Čo však hrdinovi ostáva, je jeho práca univerzitného učiteľa
literatúry, očarenie, ktoré vnej stále nachádza aktoré mu dáva silu na prekonanie
všetkých prekážok vsúkromí ivprofesii. Román možno čítať ako výpoveď okompliko-
vaných súvislostiach avzťahoch vľudských príbehoch, oreťazení príčin adôsledkov,
ktoré neraz možno rozpoznať apochopiť až dodatočne. Je to román ostopách, ktoré
vnás zanecháva naše prostredie, ktoré vnás vyrývajú zdedené gény, ale aj iní ľudia,
ostopách,ktoré zase zanechávame viných my; onáhodách, ktorých význam neraz
ostáva pre daného človeka dlhší čas nepovšimnutý, takmer neviditeľný; román aj
otom, ako sa utvára naša identita, ako sa pod rôznymi vplyvmi premieňa, ako sa
mení naša optika anaše hodnoty…
VStonerovom živote sa striedajú výhry aprehry, vzostupy apády, tých prehier apá-
dov je spribúdajúcimi rokmi čoraz viac, protagonista ich však prijíma tak, ako prírodné
úkazy, jeho postoj kživotu pripomína postoj stoika, pre ktorého je vnútorná rovnováha
najväčšou cennosťou. Sčasti je tento protagonistov postoj dedičstvom farmárskeho
rodu, dôsledkom dôkladnosti apoctivosti, akú si vyžaduje práca spôdou, dôsledkom
generáciami získanej schopnosti trpezlivo znášať všetko, čo príroda (život) prinesie,
schopnosti odolávať sklamaniam aj planým ilúziám. Sčasti však je tento postoj zrodený
aj ztesného zväzku sliteratúrou, zhlbokého pochopenia jej duchovného bohatstva,
zinšpirácie, ktorú vnej človek stonerovského typu nachádza vkaždej situácii, aj za
krajne nepriaznivých okolností.
Stoner nie je typický americký román, myslím, že typický nie je ani jeho protagonista,
chýba mu potrebná dávka optimizmu i„keepsmilingovskej“ veselosti, Stoner je priveľ-
mi hĺbavý na to, aby veril ľahkej, povrchnej úsmevnosti, nesie vsebe priveľa smútku,
ani nie tak ako dôsledku vlastných osobných sklamaní, prehier, jeho smútok má skôr
znaky metafyzického smútku, smútku zpochopenia spletí nevyhnutností anáhod – tak
vkozme ako vosobných príbehoch. Anesie vsebe aj priveľa bolesti, opäť to nie je len
bolesť súkromná, osobná, Stonera bolí človek, jeho existenciálne problémy, abolí ho
aj vonkajší svet, rozpory, vojny, bieda autrpenie, bolí ho tragickosť sveta…
Škoda, že zážitok zkvalitnej literatúry občas narúša neadekvátny preklad, viem si
predstaviť, že náročný autorov jazyk ispôsob vyjadrovania (anemenej náročná téma)
boli neľahkým prekladateľským orieškom, ale dôsledná jazyková redakcia mohla
zabrániť opakovanému výskytu ťažkopádnych slovných konštrukcií, ani nehovoriac
oelementárnych prehreškoch proti slovenčine.
Kniha poskytuje napriek týmto chybám silný čitateľský zážitok, stručne povediac,
je to kniha, ktorú – ako znelo odporúčanie viacerých kritikov – „musíte prečítať“.
