Recenzia
Elena Ťapajová
02.06.2017

Strach zo zrkadla

Strach zo zrkadla je najnovšou knihou Tatiany Jaglovej. Absolventka Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá pracovala voblasti geofyziky neskôr sa venovala naplno novinárskej dráhe, je autorkou knihy poviedok Deň motýľa dzáԴDZ Znamenie ohňa Šialený nápad.

Hrdinkou jej tretieho románu je Magdaléna, ktorá sa po rokoch vrátila zemigrácie do rodičovského domu vBratislave. Vknihe sa prelínajú jej spomienky na sedemdesiate osemdesiate roky, kedy sa vTaliansku Francúzsku presadila vmódnej branži ako krásna modelka pod pseudonymom Isabella, a na roky deväťdesiate, keď ušla na čas do Portugalska, so súčasnosťou, vktorej Magdaléna žije ako starnúca osamelá žena na Slovensku. Upúta príbeh osudového vzťahu kjej „objaviteľovi“ Arturovi, ale aj k záhadnému Zorionovi, neustále striedanie úspechov ipádov, lásky isklamania. Nuž snaha, ale ineschopnosť vymaniť sa z predurčenia – z takpovediac ženskej naivnej závislosti na niekom, kto bude vždy oporou, postará sa oteba môžeš mu veriť, spoľahnúť sa na neho. Magdaléna, podobne ako väčšina znás, túži totiž po láske vnútornom pokoji, ktorý sa jej nedarí nájsť.

Súčasnosť velebí mladosť. Súčasná slovenská ženská literatúra nemá núdzu omladé hrdinky, prípadne ešte tak o ženy takzvaného stredného veku. Čitateľa prv narodeného teda poteší, že sa autorka neobáva stvárniť aj pocity starnúcej ženy (šesťdesiatničky) či starnúceho muža (sedemdesiatnika Artura).

Strach zo zrkadla je výstižný trochu aj symbolický titul. Patrí kistému veku nielen žien. Pri pohľade do zrkadla totiž nevidíme iba to, ako sa na nás podpisuje čas, ale chtiac-nechtiac bilancujeme spomíname, ako sme ho prežili. Trpkosť nenaplnených snov, ľútosť nad tým, čo sme neurobili, chybnými rozhodnutiami, neuspokojivými vzťahmi i stálym hľadaním vnútornej rovnováhy východiska zosamelosti absencie rodiny. Vprípade Magdalény je to jej vzťah kpsovi Princovi či zatúlanej mačke...

Tatiana Jaglová je silná vpsychologickej drobnokresbe. Už pri jej poviedkach som oceňovala, že dokáže slovom maľovať, vystihnúť charakter iatmosféru. Teraz si navyše vybrala čitateľsky príťažlivú tému nahliadnutia do zákulisia zahraničných módnych mól čipárty celebrít (skloňuje mená reálnych módnych tvorcov), ako aj prostredie svetových miest (Miláno, Benátky, Rím, Paríž, Viedeň, Lisabon) či mestečiek portugalského pobrežia.

Autorka je dobrou rozprávačkou napriek striedaniu časových úsekov udržuje napätie príbehu. Občas ako keby sa ocitla až na pomedzí žánru s príchuťou hororu či krimi príbehu. Veď jej protagonisti, najmä Magdaléna, či predstaviteľka najmladšej generácie emigrantka Silvia, sa neraz ocitnú vdramaticky vyhrotených situáciách. Celé rozprávanie je však akoby zahalené vakomsi opare neurčitosti – stalo sa, nestalo... Zreteľná je však nenaplnená túžba po rodine, po niekom blízkom.

Je vlastne celkom prirodzené, že dej vrcholí včase vianočnom, čase plnenia snov rozprávok, ktoré dávajú človeku nádej. Nuž tá by nikdy nemala chýbať včítaní pre ženy, ktoré, či si to pripustíme alebo nie, spĺňa dnes aj istú psychoterapeutickú úlohu.

ղž Pohľad do zrkadla môže byť nielen milým knižným darčekom pod vianočný stromček, ale bez ohľadu na ročné obdobie príjemným oddychovým čítaním pre milovníčky tohto žánru.

Elena Ťapajová