ղľáԾ
Spektrum humanitného poznania
Studia Academica Slovaca 38. Prednášky XLV. letnej školy slovenského jazyka kultúry, Bratislava, Univerzita Komenského 2009. Editori Jana Pekarovičová Miloslav Vojtech
Filozofická fakulta UK v Bratislave každoročne organizuje školu slovenského jazyka kultúry pre zahraničných slovakistov. Záujemcovia zo všetkých kontinentov sa každé leto zídu, aby sa zdokonalili v znalosti nášho jazyka, literatúry, dejín, hudby, maliarstva pod. Neodmysliteľnou súčasťou kontaktu slovenských pedagógov so svojimi poslucháčmi je zborník prednášok, ktoré si frekventanti SAS-u majú možnosť počas troch týždňov vypočuť. Ten tohtoročný je venovaný otázkam spätosti jazyka národnej kultúry a problematike diskurzu prítomného v procesoch utvárania národnej identity.
Jozef Baďurík si všíma iniciačno-pedagogickú činnosť Jana Heidlera, Kamila Kroftu, Milana Hodžu, Václava Chaloupeckého Daniela Rapanta. Andrea Bokníková reaguje na tvorbu Milana Rúfusa a jeho osobnosť vníma ako emblém slovenskej kultúry. Karol Csiba recipuje memoárovú prózu Tida Gašpara, Jána Poničana, Andreja Plávku, Jána Smreka Mila Urbana. Ladislav Čúzy reaguje na výročie narodenia Margity Figuli interpretáciou napätia medzi étosom erosom v jej prózach. Rudolf Dobiáš číta autorov, ktorým nebolo súdené aktívne sa zapojiť do literárneho života: volá ich básnikmi za mrežami (Štefan Sandtner, Ján Pospišel, Vojtech Belák, Marián Skala). Juraj Dolník upozorňuje na slovensko-české jazykové kultúrne stereotypy, ktoré v oboch národoch určujú ich vzťah k slovenčine ako k spisovnému jazyku. Etela Farkašová sa cez prizmu osobnej identity interpersonálnych (medzirodových, medzigeneračných) vzťahov snaží o výklad próz Márie Bátorovej, Heleny Dvořákovej, Jany Bodnárovej, Jany Juráňovej, Viery Švenkovej, Ivice Ruttkayovej, Inge Hrubaničovej Ireny Brežnej. Ján Gbúr, Ján Sabol Oľga Sabolová prikladajú kamienky do mozaiky poznania tvorby P. O. Hviezdoslava. Gbúr pripomína význam jeho hier pre dejiny slovenskej drámy, Sabol sa zaoberá veršom Sabolová interpretuje autorove skladby s biblickými námetmi. Ľubomír Chalupka upozorňuje na premeny slovenskej hudby v 20. storočí. Kornélia Jakubíková analyzuje význam kultúry, jazyka náboženstva pre etnickú identifikáciu. Zuzana Kákošová preniká do vytvárania obrazu ženy v staršej slovenskej literatúre. Daniela Kodajová identifikuje slová tvoriace stavebný materiál pri budovaní obrazu národnej identity. Ľubomír Kováčik sa zameral na Bottovu poéziu; na spektakulárny, rituálny dramatický rozmer. Eva Krekovičová uvažuje nad slovenskými koledami v stredoeurópskych kontextoch. Ladislav Mlynka približuje vznik charakter drevených kostolíkov na našom území. Mira Nábělková sa zameriava na blízkosť, resp. „cudzosť“ vzájomného jazykového postoja Čechov Slovákov. Peter Podolan ukazuje počiatky koncepčného vytvárania obrazu o slovenskom národe v prácach príslušníkov „generácie Všeslávie“. Jana Rakšányiová vysvetľuje teóriu skoposu jej význam pre súčasnú translatológiu. Dagmar Robertsová analyzuje tragického hrdinu v drámach Júliusa Barča-Ivana a Štefana Králika. Marianna Sedláková vypovedá, ako(u) frazeológiou poznávať svet zmyslov. Danuša Serafínová Jozef Vatrál prinášajú pohľad na transformáciu periodickej tlače po roku 1989. Ján Zambor nadväzuje na svoje výskumy poetiky Miroslava Válka rozborom jeho časopiseckých básní (1966 – 1967). Ťažisko výstavby Válkovej poézie nachádza v obraznosti a zvukovej organizácii. Vladislav Zvara porovnáva pôvodný text Suchoňovej úň s neskoršie upravenými verziami. Zborník uzatvára Ladislav Ballek empatickým pohľadom na súčasné slovensko–české kultúrne vzťahy.
Zborník SAS je aktuálnym vkladom do humanitného poznania. Otvára otázky, ktoré stoja v centre pozornosti humanitných vied. Diskutuje, prináša možné odpovede nielen frekventantom letnej školy SAS, ale aj širokej verejnosti.
Peter Mráz
