ղľáԾ
Zostavil Marian Plavec, Bratislava, Eurolitera 2010
Nielen skladateľ aspracovateľ ľudovej hudby Svetozár Stračina jepre čitateľa zaujímavý, ale ajautor tejto objemnej knihy. Marian Plavec (1949), rodák zBanskej Bystrice, dlhoročný novinár, publicista, vzdelaním inžinier ekonómie, ktorý celý svoj „záujmový život“ venoval ľudovej hudbe. Pred pár rokmi tento multiinštrumentalista a výrobca fujár i píšťal vydal rovnako objemnú a vzácnu knihu Majstri (Bratislava, Eurolitera 2003). Vnej zdokumentoval postupy výroby azdobenia ľudových nástrojov dnes už aj nežijúcimi slovenskými majstrami. Marian Plavec jevynikajúci interpret – fujarista a hráč na ďalšie ľudové nástroje. Jenositeľom ceny Instrumentum excellens – majstrovský nástroj. Udeľujú ju vDetve aMaroš Plavec judostal trikrát – roku 1984, 2009 a 2010 zavlastné fujary, pastierske píšťaly, handrárske kostené píšťalky, fujary-trombity agajdy. Akointerpret spolupracoval naviacerých CDnosičoch s ľudovou hudbou adokonca prezentoval fujaru-dvojačku idrumbľu vParíži (2006) ako naše „rodové dedičstvo“. Tento vzácny nositeľ slovenských inštrumentálnych tradícií jeteda zostavovateľom iautorom knihy o ďalšom Banskobystričanovi, vynikajúcom slovenskom skladateľovi Svetozárovi Stračinovi (1940 – 1996).
Spomienky naSveťa – ako homnohí generační druhovia apriatelia poznali – zbieral Marian Plavec dlhé roky: z úcty avlastného priateľstva ipodnetu ľudí, ktorí soStračinom spolupracovali aboli ochotní prispieť osobitými kapitolami doknihy. „Archeológ všetkého ľudového“ – taknazval svoj príspevok oStračinovi jeho profesor zKatedry hudobnej vedy Filozofickej fakulty UK, skladateľ Ladislav Burlas. Prišiel naFFUK poskončení Konzervatória vBratislave oniečo starší, aleoveľa hudobne aduchovne vyspelejší akojeho spolužiaci. Už vtedy bolkompozične činný voblasti tzv. malých umeleckých foriem (pantomíma, pásma poézie). Paradoxom je, že hoci najtalentovanejší v ročníku, zvlastného rozhodnutia nedokončil štúdium vposlednom piatom ročníku. Dnes, sodstupom času bilancujem obrovskú žatvu výnimočného, prácou priam zavaleného umelca, prektorého boli bohémske vybočenia ibanutným odreagovaním zpriam sizyfovskej práce. Zbieral a upravoval piesne, tvoril znich krehké hudobné zázraky, pričom nikdy sanedotkol podstaty aindividuality folklórneho dedičstva. PoStračinovi jednes pomenovaná i pôvodná súťaž rozhlasových nahrávok hudobného folklóru Prix demusique folklorique deRadio Bratislava, naktorej tento umelec získal niekoľkonásobne prvé ceny auznania. Celkovo vytvoril vyše 400 opusov zoblasti spracovania folklóru, filmovej, televíznej a scénickej hudby, hudby kpantomíme, mnohé tanečné hudby aprogramy pre Lúčnicu, SĽUK a ďalšie folklórne súbory. Azda jeho najznámejším dielom jemuzikál Pacho savracia (1994, premiéra na scéne Divadla Andreja Bagara vNitre). Odkaz S. Stračinu je vskladbách, ktoré písal prechoreografov Š. Nosáľa, J. Kubánku, M. Mázorovú, J. Moravčíka a i., prevynikajúcich filmových režisérov: A. Lettricha, J. Medveďa, Š Uhra, V. Bahnu, M. Hollého, K. Spišáka, J. Lihosita, M. Ťapáka, J. Zachara... prespeváčky Hanu Hulejovú, Darinu Laščiakovú, Helenu Zahradníkovú, Eleonóru Vančíkovú Kapasnú, Angeliku Vargicovú, spevákov Jána Ambróza, Milana Križa a ďalších. Svetozár Stračina bol izberateľom ľudových sôch a iných rezbárskych výtvorov. Jeho bytnad bratislavskou kaviarňou Štefánka boldlhé roky zachovaný ako múzeum – toľko kníh, nahrávok folklóru, sôch apamiatok zcelého sveta mohol zozbierať ibafanatický milovník všetkého krásneho. Písal i básne amalé prózy... Desiatky spomienok spolupracovníkov apriateľov, generačných vrstovníkov, ľudových tvorcov ikolegov-skladateľov, všetkých tých, čo aspoň trochu poznali razironickú, inokedy poetickú alebo filozofickú stránku povahy Svetozára Stračinu, jeobsahom vyše 500-stranovej knihy Mariana Plavca.
