ղľáԾ
VEDA – Vydavateľstvo SAV 2014
„Azda najosobnejšie prítomná jeautorka v kapitole venovanej románu Peterburg Andreja Belého...“
Eva Maliti sasuverénne pohybuje na pôde literárnej vedy (primárnou oblasťou jej záujmu jesymbolizmus, najmä vkontexte dejín ruskej umeleckej literatúry), a aj na pôde prekladu – akoteoretička skúmajúca dejiny slovenského umeleckého prekladu (prekladateľke Zore Jesenskej venovala vedeckú monografiu) aako aktívna prekladateľka – nakonte má preklady románu PeterburgAndreja Belého, drám Alexandra Bloka, Viačeslava Ivanova a ďalších diel (nespomínam tujej vlastnú prozaickú adramatickú tvorbu).
Tentoraz predstupuje pred čitateľov s doplneným vydaním monografie venovanej teórii symbolizmu reflektovaného napozadí vybraných diel ruskej literatúry (prvé vydanie: 1996). Prerozšírenie práce saautorka rozhodla v súvislosti sozmenenými podmienkami prevedecký výskum u nás, čo vtomto prípade znamená najmä možnosť zahrnúť dopramenných materiálov ajtaké práce, ktoré v čase prvého vydania ešte neboli prístupné ani u nás, aleani vRusku. Týka sa tonajmä ťažiskovej kapitoly oruskom náboženskom filozofovi ateoretikovi symbolizmu Pavlovi Florenskom, ktorého dielo medzičasom vyšlo vRusku vnových súborných vydaniach. Jeho tvorba jednes objektom prác viacerých ruských izahraničných bádateľov. Autorka tak získala mnoho podnetov narozšírenie informačnej bázy druhého vydania knihy.
V časti venovanej Pavlovi Florenskému Maliti analyzuje prínos filozofa vukotvení symbolizmu vruskej literatúre a všíma si všeobecnejšie znaky realistického symbolizmu, akoprincípu videnia, poznávania sveta asvetonázoru. Vkapitole Autor ajeho „tajomstvo“ zaujmú autorkine reflexie tvorby Vasilija V. Rozanova, hlavne vkontexte hľadania „novej duchovnosti“ akopokračovania v úsilí nájsť všeobsiahly metafyzický princíp. Azda najosobnejšie prítomná jeautorka vkapitole venovanej románu Peterburg Andreja Belého, tým jepodľa mňa doistej miery ovplyvnená jejvlastná tvorba (v rovine niektorých motívov, experimentálnych postupov, práce sosymbolmi...). Maliti zasadzuje Belého tvorbu dosvetového kontextu (J. Joyce, V. Woolfová) a do súvislostí slovenskej literatúry (hľadá isté paralely medzi Belého tvorbou apostmodernou prózou Pavla Vilikovského). Podnetná jekapitola venovaná románu Borisa Pasternaka Doktor Živago. Okrem rozboru niektorých aspektov románu ajeho genézy upúta najmä analytické porovnávanie dvoch slovenských prekladov diela vpodaní Zory Jesenskej aViery Hegerovej. Problém emigrantstva ajeho symbolickej tematizácie rozoberá autorka vposlednej kapitole na prípade pôvodom osetského, vexile žijúceho ruského spisovateľa Gajta Gazdanova, ktorého tvorbu vníma napriesečníku ruskej, európskej aosetskej literatúry.
Monografická práca Symbolizmus ako princíp videnia prináša rozšírený pohľad nasymbolizmus akoliterárny smer, a aj naruskú literatúru 20. storočia (videnú cezprizmu symbolizmu), verím, že môže podnietiť kpodobným výskumným projektom aj vkontexte iných literatúr.
