ղľáԾ
O dávnej prítomnosti škriatkov na našom území svedčí ich zastúpenie vľudovej kultúre (rozprávkach, príbehoch, povestiach, legendách, zvykoch). Osídľujú lesy, lúky, banské štôlne, hrady, mlyny aobčas sa vyskytujú aj v bežných domácnostiach. Niektorí zrodu škriatkov ľuďom pomáhajú, iní škodia. Ktým najmenej obľúbeným istotne patria tlačiarenskí škriatkovia. Náklonnosť si udospelých získavajú iba vprípade, ak majú zmysel pre humor. Inak im vrodený inštinkt napovedá, aby sa pred nami mali na pozore, lebo ak by sa nám dostali do rúk... Škriatkovia sa pre istotu ukrývajú aj pred deťmi. Deti so škriatkami sympatizujú, ikeď im rovnako môžu spôsobiť množstvo nepríjemností.
Život škriatkov (genézu ich vzniku vpoverových predstavách, rozsah pôsobnosti, charakteristiku či opis dobrodružstiev) prezentujú deťom aj dospelým čitateľom mnohé, nielen rozprávkové knihy. Otlačiarenských škriatkoch na Slovensku doteraz nikto nič nenapísal, hoci výsledky ich práce máme dennodenne na očiach. Šantia vknihách, časopisoch, novinách, e-mailovej korešpondencii, aj v esemeskách. Kradnú písmená ako Hups, zamieňajú ich ako Rups, prešmyčkujú ako Šups aešte musí byť medzi nimi jeden, ktorý pojedá medzery medzi slovami.
Kniha otlačiarenských škriatkoch žijúcich vtlačiarni, kaziacich pozvánky, knihy aj čítanky Hups, Rups aŠups je určená deťom od piatich rokov. Renomované spisovateľky Gabriela Futová, Katarína Škorupová ٰܲáٴǰ첹 Katarína Ilkovičová nápad spracovali vkusne, sviežo asvtipom. Každá zautoriek sa škriatkovskou tematikou už zaoberala vo svojej predchádzajúcej tvorbe alebo sa sňou aktuálne konfrontuje. Gabriela Futová napísala texty oškriatkovi Hupsovi, ktoré sú súčasťou Hupsovho šlabikára pre 1. ročník ZŠ schváleného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu ašportu Slovenskej republiky (2013), je tiež autorkou knihy pre deti Nototo astrašidelná škola Elvíry Múdrej (2015), v ktorejškriatkovskú školu navštevuje aj písmenkový škriatok Nototo. Katarína Škorupová škriatkov začlenila do svojej avizovanej knihy Vkrajine rozprávok. Katarína Ilkovičová ilustrovala dielo Zuzany Csontosovej Víla Jazmínka aškriatok Vendelín (2014), škriatkovia sa objavujú aj vilustrovanej knihe Zuzany Pospíšilovej Pohádky pod polštář (2012). Ako teda tlačiarenskí škriatkovia Hups, Rups aŠups vyzerajú aakí sú?
Čosi pre hipsterov
Všeobecne rozšírená predstava ovonkajšej podobe škriatka apredstava najtypickejšieho výzoru hipstera majú isté prieniky (brada ako laktibrada, objemná čiapka, úzke nohavice). Iba jeden ztrojice tlačiarenských škriatkov, Rups, túto predstavu napĺňa. Hups aŠups sú zobrazení ako malí chlapci snetradičnými čiapkami avčižmičkách. Každý hipster si však vknižke príde na svoje. Ak by, hypoteticky, čítal príhody Hupsa, Rupsa aŠupsa svojim deťom, vilustráciách aj grafickom prevedení nájde stopy minulosti. Publikácia, podobne ako viaceré súčasné knihy pre deti amládež, má retro ý.
Výrazu retra vtomto prípade napomáha farebný kolorit publikácie, tvarová štylizácia jednotlivých motívov acelková kompozícia knihy (jazyk diela je súčasný). Na obálke dominuje zašlá tyrkysová farba kontrastujúca s mrkvovou červenou aoranžovou, dopĺňajú ich sýte tóny tmavomodrej astaroružovej. Obálka prezentuje hlavných protagonistov príbehu – troch škriatkov adievčatko Amálku azároveň najpodstatnejšie „rekvizity“ – knihy acukríky (nesmrteľné gumové medvedíky). Na titulnej ploche nájdeme tiež Amálkine slzy, ktoré sú dôležitým hýbateľom deja, slniečko vzošite, bodkované šálky, farebné pastelky anie hocijakú stolnúlampu. Nejeden rodič sa zrejme rozpomenie, že podobná lampa skovovým tienidlom (dizajnový kúsok sedemdesiatych rokov) bola súčasťou jeho detskej izby.
Retro náladu navodzujú tiež tvary písma použité na hlavných titulkoch. Zrejme ide okombináciu rôznych fontov, ku ktorej by sa presnejšie vyjadril odborník na typografiu. Každopádne tento postup zdôrazňuje písmená, základ pre prácu tlačiarenského škriatka. Spísmenkami sa nehrajú iba škriatkovia, pohrala sa snimi aj Katarína Ilkovičová. Nájdeme ich (podobne ako interpunkčné znamienka) na vzoroch oblečenia postáv, na kobercoch, záclonách, prikrývkach, atď. Na niektorých ilustráciách písmenkám možno prisúdiť dekoratívnu funkciu, na ďalších obrázkoch plnia funkciu významotvornú. Rupsova čiapka napríklad obsahuje písmeno R, jeho nohavice sú zdobené rôznymi písmenami radenými vlíniách. Rozčúlený šéf vydavateľstva má oblečený červený sveter sovzorom zvýkričníkov. Premýšľanie Hupsa aRupsa je vizuálne podporené otáznikmi okolo ich hláv, škriatkovská škriepka so zaťatými päsťami avýstražnými ukazovákmi je podporená výkričníkmi, šípkami, „polámanou“ prerušovanou čiarou a písmenom X umiestenými vpriestore medzi aktérmi. Inak si škriatkovia pekne hovejú na kresielkach zabecedy, celé ich bývanie je vytvorené znakradnutých písmeniek. Vilustráciách sa objavuje tiež motív linajkového a štvorčekového papiera vrôznych verziách.
Kniha je komponovaná tradične. Ilustrácie sa rozprestierajú na celých stranách, príp. dvojstranách alebo na malej ploche dopĺňajú text. Rozsiahly text (jeden ucelený príbeh oživote škriatkov) je členený na dvadsaťšesť menších častí snázvami, ktoré pomáhajú pamätať si dejovú líniu (napr. Ako Hups zavinil, že Amálka dostala poznámku, Ako Hupsa trápilo svedomie). Publikácia Hups, Rusp aŠups na prvý pohľad aj ohmat (listy majú vyššiu gramáž) pôsobí ako stará, „overená“ kniha, vonia však novotou. Toto tvrdenie myslím metaforicky aj doslovne. Autorky knihy vyzývajú čitateľa hneď vúvode, aby ku knihe privoňal. Deti by sme však mali upozorniť, aby náhodou nevdýchli hlavného protagonistu. Škriatkovia sú malí, Amálka Hupsa vpríbehu takmer omylom zjedla.
Čo je malé, to je milé?
Porekadlo čo je malé, to je milé, pri postavách škriatkov obvykle neplatí. Tlačiarenskí škriatkovia Hups, Rups aŠups sú však výnimkou. Predstavu oich rozmeroch môže čitateľ nadobudnúť podľa istých indícií. Väčšina ilustrácií vknihe škriatkov zobrazuje vo veľkom celku, vidíme ich telá kompletne. Dosahujú výšku figúrok stolnej hry Človeče, nehnevaj sa, ktorú spolu Hups aRups hrajú (podľa vlastných pravidiel). Škriatkovia však nie sú jedinými malými tvormi, ktoré vpríbehu účinkujú. Vúvode avzávere knihy čitateľa sprevádzajú myši. Aže ide omyši tlačiarenské, ktorým knižky nie sú cudzie, spoznáme veľmi rýchlo. Myši totiž hneď na začiatku predvádzajú písmenkovú abecedu a prihovárajú sa viazanou básnickou rečou vkomiksových bublinách.
So škriatkami NIEsú žarty!
Na príklade nášho „národného“ škriatka Martinka Klingáča vidíme, že piadimužík človeku nič zadarmo nedá. Ak niekomu pomôže, robí to so zištným zámerom. Hups, Rups aŠups, obávaní návštevníci knižných vydavateľstiev a tlačiarenských podnikov, robia šarapatu znudy (Hups), zpocitu osamelosti amrzutosti (Rups) alebo skrátka znutkania hrať sa svýznamami slov aviet (Šups). Škriatkovania sa vzdajú iba vprípade, ak za to dostanú adekvátnu náhradu. Pre Hupsa je tou náhradou priateľstvo sdievčatkom Amálkou, pre Rupsa priateľstvo soboma a gumové medvedíky, pre Šupsa každodenný prísun slovných hier.
Niektoré hry so slovíčkami škriatkovia posunuli aj deťom. Návody khrám sa nachádzajú najmä vúvode azávere knihy, sú tiež súčasťou prednej azadnej predsádky. Deti táto pridaná hodnota pravdepodobne pobaví, môžu sa zahrať so škriatkami alebo na škriatkov acvičiť si používanie jazyka. Pre menšie deti môžeme vymyslieť iné hry, napríklad:
hľadať vilustráciách amožno aj vprostredí okolo seba (v zariadenídetskej izby, počas prechádzania ulicou) tvary písma;
pokresliť plochu veľkého baliaceho papiera písmenkami avytvoriť tak originálny darčekový papier;
zahrať sa na interiérového dizajnéra alebo módneho tvorcu anakresliť návrhy odevov, vecí, nábytku, izieb pre škriatka (samozrejme, všetko zpísmeniek). Môžeme pracovať aj shotovými písmenami, ak si ich povystrihujeme znovín ačasopisov.
Petra Baďová (1985) pracuje vÚstave literárnej aumeleckej komunikácie FF UKF vNitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016).
