ղľáԾ
Anna Amadina: Ťažké krídla
Bratislava, Petrus 2004
Za desaťročie svojej, dá sa povedať: až nezaslúžene nenápadnej, prítomnosti vslovenskej poézii sa autorka pod pseudonymom A. Amadina predstavila okrem prekladov dvoma knihami-cyklami nežnej duchovnej lyriky (Pleso (1994), Hniezda (1999)). V najnovšom diele, ktoré má vročenie 2004, no vyšlo oveľa neskôr, sa nachádzajú samostatné básne, niekoľko menších cyklov aosobitný cyklus Fortitudo. Poetika výpovede zostáva koncízna: stavia na vnútornom, ľúbostnom rozochvení zprenikania Božieho, anjelského sveta svetom tejto dočasnej existencie anaopak. Je to moderný azrelý prístup – odsúva expresivitu protikladov, typickú pre duchovnú dikciu anahrádza ju citovo autentickým hľadaním spojív, túžbou po Božsko-ľudskej neoddelenosti. Pritom ostáva inšpiračne čistá, teda nemixuje prvky náboženstiev, zdroje nachádza vkresťanstve (texty, obrady, mystika,svätosť) atiež vumení. Jej lyrická hrdinka siaha po osobnej skúsenosti obcovania sBohom apúšťa sa aj do dnes v poézii nebezpečnej apresvedčivo nestvárňovanej nadosobnej až neosobnej kompetencie. Darí sa jej to ako sprostredkovateľke romantizujúceho diania, opojných zážitkov aopisov, menej vtedy, keď naivizuje významové pole veršov („Sme národ Slova / územím, počtom malí - / Krúžia vôkol nás / ostatné deti Slávy.“), alebo keď je lapidárne kritická: „Usnúť bez viery anad ránom / uveriť všetkým šarlatánom“. Uvedené lacné kúsky naznačujúhlbší problém Amadinho básnenia, ten tkvie vriešení otázky: ako sa vyrovnať stradíciou pri formulovaní hodnôt vpoézii tohto žánrového razenia? Časť poetiek vtejto oblasti ráta stým, že neobjavné nábožné vzdychy istí vznešená idea; no Amadina si ztejto otázky urobila tému ajej polemika spodobou vyjadrenia duchovnej túžby začína už samotným názvom: Ťažké krídla. Navyše, využitím formálnych prostriedkov jazyka vnáša akúsi dievčenskú, štýlovú ľahkosť, ale aj vážnu, sympatickú mučivosť umelkyne do univerzálnych úvah.
Radoslav Matejov
