ղľáԾ
Lisabonská výzva – strategický cieľ slovenskej ekonomiky
Anton Klas akol.
Technologický ainovačný rozvoj vSlovenskej republike
Bratislava, USSE SAV 2005
Na našom knižnom trhu sa objavila zaujímavá publikácia reagujúca na strategické ciele slovenskej ekonomiky nadväzujúce na výzvu zasadania Európskej rady vLisabone vmarci 2000. Európska únia si vportugalskej metropole vytýčila strategický cieľ: stať sa do roku 2010 konkurenčne najschopnejšou anajdynamickejšou ekonomikou na svete. Za kľúčový faktor konkurenčnej schopnosti určila technologický ainovačný rozvoj. Slovenská republika ako člen Európskej únie sa ocitla vrovnakej pozícii ako ostatné členské štáty, preto sa musí vyrovnať so zaostávaním vtejto oblasti.
Faktory vpodmienkach znalostnej ekonomiky, ktoré určujú konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky, menia kvalitu. Tradičné faktory industriálnej ekonomiky reprezentované najmä zložkami fyzického kapitálu sa postupne preorientovávajú na faktory závislé od ľudského kapitálu. Autori publikácie sa usilujú analyzovať všetky závažné činitele apodmienky, ktoré takýto prechod ovplyvňujú.
Ústredným problémom sú inovácie tak produktov, ako aj procesov aich vplyv na konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky. Analýza sa uskutočňuje zdvoch základných hľadísk – zhľadiska zdrojov azhľadiska stimulačných nástrojov. Zdroje poskytuje predovšetkým ľudský kapitál reprezentovaný vzdelaním akvalifikovanou pracovnou silou, výskum avývoj, ako základný zdroj inovačných aktivít, transfer adifúzia informácií, poznatkov ainovácií tak vrámci domácej ekonomiky, ako aj v medzinárodnom meradle. Osobitná pozornosť sa venuje hlavným aktérom transferu, nadnárodným korporáciám azahraničným investorom. Stimulačné nástroje sú hlavnou súčasťou podnikateľského prostredia. Vtejto súvislosti sa skúma rozsiahly komplex rôznych nástrojov, ato tak fiskálne nástroje (dane, clá, subvencie, granty, rizikový kapitál), ako aj nefiskálne (legislatíva, inštitúcie, duševné vlastníctvo, informatizácia verejnej správy atď.).
Analýza umožňuje identifikovať makroekonomický dosah na modernizáciu areštrukturalizáciu ekonomiky, na štruktúry odvetví, jej vysokej, stredne vysokej, stredne nízkej anízkej technologickej úrovne, na podiel pridanej hodnoty členenej podľa odvetví ana technologickú štruktúru exportu. Vzávere sa skúmajú aj dosahy technologického rozvoja na zamestnanosť aregionálnu štruktúru.
Autori sa zaoberajú aj terminologickými otázkami, ktoré nie sú vnašej domácej literatúre dostatočne ustálené, ako aj vývoju politiky vlády pri stimulovaní technologického ainovačného rozvoja. Publikácia obsahuje množstvo štatistických údajov zuvedenej problematiky, sktorou sa čitateľ bude stretať po prvý raz. Ide oprvú rozsiahlejšiu štúdiu unás reagujúcu na výzvu lisabonskej stratégie.
