��������

Antti Tuomainen, fínsky novinár a spisovateľ, patrí k najzaujímavejším predstaviteľom súčasnej severskej kriminálnej tvorby. Svojrázny spôsob rozprávania, jazyk, ktorý pomáha dynamickému spádu deja, a postupné, dokonale premyslené rozuzľovanie zápletky svedčia o výborne skomponovaných textoch detektívneho žánru. No autor si túto tematiku vyberá aj z iného dôvodu, písanie o zločine mu umožňuje rozvíjať obľúbené večné témy, ako láska, smrť, česť, vernosť a priateľstvo. Pritom neustále tvrdohlavo rozvíja svoj umelecký potenciál a cieľavedome hľadá nové obsahové i kompozičné možnosti.

V románe Temný ako moja duša výrazne potlačil charakteristický sociálny aspekt svojich próz a vyzdvihol kriminálnu líniu príbehu. Vytvoril tak pútavú detektívku hraničiacu so žánrom trileru. Dej je postavený na rýchlom slede udalostí, prehľadne podaných vo viacerých časových pásmach, s postupne, no presne dávkovaným napätím. Rozprávanie v prvej osobe, z pohľadu hlavného hrdinu, Aleksiho Kiviho, ktorému sa v ranej mladosti stratila mama a ktorý je aj po dvadsiatich rokoch od tejto udalosti presvedčený o jej násilnej smrti, systematicky odhaľuje všetky kľúčové indície prípadu. Autor odkrýva celý sled Aleksiho úvah, väčšinu jeho postrehov a logických záverov. Text však nemá stagnujúci, reflexívny charakter. Konfrontácia prežívania trinásťročného chlapca a dospelého muža posúva dej výrazne dopredu a dôvody i motívy hrdinovho neskoršieho konania dotvárajú dramatickú atmosféru sujetu. Spôsob Aleksiho amatérskeho pátrania priam nabáda čitateľa pátrať spolu s ním. Originalita Tuomainenovho rozprávania sa prejavuje aj vo vykreslení charakterov vedľajších postáv a v zobrazení rôznych typov prostredia. V oboch prípadoch prevláda rozprávačov subjektívny pohľad, detailná, no vždy iba čiastková charakteristika, ktorá ovplyvňuje čitateľovo vnímanie, jeho pohľad na situáciu. Pôsobivý je i Tuomainenov plynulý prechod z polohy citlivo zobrazujúceho lyrika do polohy cynika s chladným, rezervovaným nadhľadom.

Antti Tuomainen románom Temný ako moja duša vybudoval literárne hodnotnú detektívnu skladačku, v závere ktorej každý diel príbehu do seba dôsledne zapadne. Zároveň vyvolal u čitateľa záujem o podobu jeho budúcich diel, pretože – ako sa zdá – tvorivé ambície tohto autora sú skutočne nepredvídateľné.