Prezentácia jedenástej knihy Táne Keleovej–Vasilkovej (10. mája 2004) bola oto slávnostnejšia, že išlo ojej desiatu knihu vydanú vIkare avapríli dosiahol počet jej doteraz predaných kníh štvrť milióna. Naša najpopulárnejšia autorka si za ,,krstného otca“ vybrala prvý raz muža, je ním Kamil Peteraj, ktorý Tichú bolesť posypal voňavou aliečivou levanduľou.Vtipne poznamenal, že elektrárne by mali autorke platiť tantiémy, lebo ženy čítajú Tánine knižky najmä vnoci. Prezentácia sa končila podpísaním na stenu vkníhkupectve Svet knihy aautogramiádou.

Zovretá vo vlastnom mlčaní

Táňa Keleová-Vasilková: Tichá bolesť

Bratislava, Ikar 2004

Hľadať odpoveď na otázku, čím si získava autorka také množstvo čitateľov, najmä čitateliek, by bola možno zaujímavou témou pre sociológov. Pravdepodobne je to príbeh ajeho dynamickosť, možnosť sebaidentifikácie shrdinkou, ktorá natiera chlebíky maslom, varí, perie, žehlí, bolia ju zuby,je ustatá anielen stále usmiata. Možno preto, že vždy sa nájde niekto, kto pomôže akrízy sa skončia hepyendom. Tak je to aj vTichej bolesti.

Nenáročná Milena si žije svoj jednoduchý šťastný život na materskej dovolenke. Napĺňa ju výchova detí, skromné zveľaďovanie bytu avyrovnaný vzťah smanželom. Zlom nastane vokamihu, keď Michal prichádza oprácu, je celé dni doma aMilena má pocit, že prácu si hľadá málo aktívne. Nedostatok peňazí astupňujúce sa napätie vo vzťahu rieši večerným upratovaním vzdravotnom stredisku. Tu sa stane obeťou znásilnenia.

Traumu rieši uzavretím sa do seba, nikomu nič nepovie asvoju bolesť aponíženie transformuje do nelogickej zlosti na manžela. Kríza vrcholí vyhodením manžela zbytu.

Téma Keleovej–Vasilkovej vystačila na to, aby nevrstvila na hlavnú dejovú líniu množstvo ďalších príbehov, ako to je typické pre jej predošlé romány. Ako protiklad kstarostlivej rodinne založenej Milene vytvorila nádhernú,bohatú apožívačnú Patríciu. Postava Mileny je zo všetkých jej doterajších postáv najprepracovanejšia, aj ostatné postavy strácajú zprehnanej ,,rozprávkosti“ – pani Milová pomáhala mnohým, ale jej dcéra voči nej pociťuje istú zatrpknutosť; Noro sa stará ocudzie deti ana svojho syna nemá dosah; švagrinej stačí jednostranná interpretácia udalostí. Vydarené sú postavy egoistickej matky ana seba upriamenej kamarátky.

Zručne vyrozprávaný príbeh sviacerými prekvapivými zauzleniami arozuzleniami určite naplní očakávania stálych čitateliek.