ղľáԾ
Bratislava, Kalligram 2010.
Preklad Miroslav Marcelli
Rozporuplného, jednoznačne dokonkrétneho filozofického smeru nezaraditeľného mysliteľa Michela Foucaulta poznáme u nás vďaka prekladom jeho diel (napríklad už klasické diela Slová aveci či Dozerať atrestať), ako aj vďaka početným štúdiám advom monografickým prácam, ktoré muvenovali naši filozofi (jeho prekladateľ M. Marcelli a I. Buraj).
Opätovné vydanie taktiež už klasického, rozsahom neveľkého, no významom dôležitého spisu Toto nie jefajka (1. vydanie Archa 1994) ponúka Foucaltove originálne a inšpiratívne reflexie slávneho rovnomenného obrazu René Magrittu. Sprevádza ichspochybňovanie princípu napodobňovania, ktorý boljedným zhlavných princípov v západnom maliarstve. Foucault zdôrazňuje myšlienku, že vMagrittovom obraze začína fungovať a „do obehu vstupovať“ obraz, ktorý nemá vonkajší vzor, predlohu, teda nič, čo bybolo dané mimo neho, neimituje.
Nanovo otvára problém napodobenia či reprezentácie, neraz tematizovaný ajako vzťah originálu a kópie (napodobeniny), ktorý je vdejinách filozofie starý ariešil sa v rôznych smeroch, pričom odpovede naň nadobúdali rôzne podoby. Ak bysme siahli až doantiky, stretli bysme sa sPlatónovým tvrdením, že vtakom prípade ide oprelud. Platón preto odsudzoval umelcov akotvorcov preludov. V súvislosti s týmto problémom sapoužíva pojem simulakrum. Priťahuje pozornosť ajviacerých súčasných filozofov a stáva sa témou v úvahách omodernej vizuálnej kultúre.
Vráťme sa však kFoucaultovi, filozof vspise Toto nie je fajka prichádza (podobne ako aj v iných svojich dielach) s úmyslom rozkladať ilúzie, ktoré môžu byť (a ajboli) barličkami celých kultúrnych epoch. Minuciózne analyzuje vnovej perspektíve vzťah predmetu atoho, čo horeprezentuje, apozorne „čítajúc“ Magrittovu kresbu prichádza k názoru, že sa tunarušili aprevrátili tradičné vzťahy medzi jazykom aobrazom, medzi textom afigúrou, medzi hovorením areprezentovaním. Pri čítaní knižky nás vťahuje dopostupného odhaľovania vzťahov anevzťahov medzi výtvarným ajazykovým vyjadrením, kresbou a písmom, alebo napríklad ajmedzi obrazom ajeho názvom. Prianalýze Magrittovej fajky, ktorá nie jefajkou, venuje filozof ťažiskovú pozornosť fenoménu kaligramu, ktorým podľa neho dochádza kstieraniu tradičných protikladov medzi ukázaním apomenovaním, stvárnením apovedaním, reprodukovaním aartikulovaním, napodobením aoznačením. Knižka osloví nielen filozofov aestetikov, ale každého, kto sazamýšľa nad otázkami moderného umenia.
