��������

Slovo a tradícia

Tradícia v slove, slovo v tradícii. Inšpiratívny Jozef R. Nižňanský, Bratislava, Veda 2007

  Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied ponúka čitateľskej (a to nie iba odbornej) verejnosti ďalší jazykový i jazýčkový skvost, a to v podobe monografie Tradícia v slove, slovo v tradícii, ktorú pripravili dlhoroční kolegovia Jozefa R. Nižňanského z nárečového oddelenia Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatin (zost. Ľubica Dvornická a Miloslav Smatana). Bol to vážený vinár a včelár, no predovšetkým originálny dialektológ. Medzi kolegami a priateľmi bol uznávaný nielen ako muž medu a vína, ale aj preto, že vedel náš jazyk používať celkom nenapodobiteľne. Vedel sa s ním hrať, neraz sa vyjadrujúc skôr v náznakoch a siahajúc pritom aj do periférnych sfér nášho národného jazyka najmä západoslovenskej proveniencie. Možno, že všetci tejto jeho hravej a metaforickej reči ani nerozumeli. „Jeho“ ľudia však áno.

  Pravdaže, Jozef Nižňanský bol na takúto hru a špásy s jazykom dobre pripravený z predchádzajúcich štácií ako prekladateľ i redaktor Tatranu. Už v tomto vydavateľstve spoznal mnohé tajomné miesta a tajomné pružiny jazyka a v nárečovom oddelení Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra si svoje majstrovstvo len prehlboval. Vedel napríklad aj v situácii vrcholnej vážnosti znížiť, ak to bolo treba, napätie a nezdravý pátos pomocou nižšieho jazykového registra. Ach, ako sa na to hodila tá jeho západná slovenčina! Zároveň do podrobností poznal reálne i vo výraze žatevné a poľné práce, ľudové jedlá a iné fenomény ľudového života. Bol tak povediac na nezaplatenie pre viaczväzkový Slovník slovenských nárečí, ktorého bol spoluautorom. Po jeho odchode slovník tak trochu stratil na dychu a na druhý musel čakať dosť dlho.

  V kompendiu Tradícia v slove, slovo v tradícii nájdeme odborné referáty na Nižňanského témy, ktoré odzneli na seminári na jeho počesť, ale aj osobné spomienky spolupracovníkov a priateľov. Odtláča sa tu aj kompletný súpis prác Nižňanského i jeho vlastné príspevky, ktoré kedysi vychádzali v Čítaní o správnej výžive. Je tu všetko o jedlách na panstvách v 18. storočí, o veľkonočných, vianočných, novoročných, svadobných, fašiangových, zakáľačkových a ďalších raňajších i večerných ľudových jedlách. Sú tam aj rozprávania o furmanských krčmách a prícestných hostincoch (kapitola Keď hosť bol vítaný aj o pol noci), o sladkostiach, druhoch vína, medu, o chlebovej kultúre, ovocí a pod.

  Aby sme ešte aspoň na chvíľu privolali chvíle, keď sme za ním všetci, či už mladí alebo starí, chodili po nárečovú radu, zopakujme po Ivete Felixovej jeho žartovné hollovské slová: „Chodzá za mnu jag na hoferu“. To však len preto, aby mohol vzápätí dodať: „Šag náz voze neodbíhajú, ani žito nepadá!“.

  Z celej publikácie cítiť pohodu a spolupatričnosť všetkých spoluautorov, čo ešte umocňuje jemná grafická práca Evy Kovačevičovej-Fudaly na knihe i obálke a súbor milých a prívetivých kresieb Sofie Fudaly.

Slavomír Ondrejovič