ղľáԾ
Katarína Mikolášová: Povesti spod Vitoroga/Priče ispod Vitoroga
Belehrad: CompuTech doo, 2020
Vukoje je ešte malý chlapec, vysilený hladom aťažkou prácou. Keď príde unavený domov, na stole rozvoniava chutný zemiakový závin voblasti Bosny aHercegoviny prezývaný aj krompiruša. Neodolá atakmer celý ho zje. Kliatba za tento priestupok prichádza rýchlo aVukoje má podľa nej do smrti jesť iba železo. Keď sa oniekoľko rokov začnú svahy alúky spod Vitoroga prepadať, bohatý gazda sľubuje svoju krásnu dcéru tomu, kto blížiacu sa katastrofu odvráti. Apráve vtedy múdra aláskavá Isidora zočí pri prameni hrozivú príšeru, ktorá sa náhle premení na jej milovaného Vukoje. Dievča vedie láska aodvaha, aby naplnila šťastný osud kraja, ale aj svojho vlastného srdca. Povesť menom Hlad je len jednou z ôsmich uhrančivých, atmosférických rozprávok, ktoré tvoria knihu Povesti spod Vitoroga. Spisovateľka Katarína Mikolášová vnej podáva svedectvo otajomnom, panensky nedotknutom apríbehmi opradenom kraji Janj – menej známej časti Bosny aHercegoviny.
Povesti sú krásnou avzácnou súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Tie spod Vitoroga majú navyše zvláštnu, priam čarovnú moc. Spisovateľka Katarína Mikolášová, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje prevažne detskému čitateľovi, ich dokázala spracovať sobdivuhodnou štylistickou arozprávačskou zručnosťou – citlivo, verne, podmanivo. Vtextoch ani nemožno nájsť miesto, ktoré by bilo do očí akousi nevyzretosťou, naivitou, presladenosťou či pátosom, ktoré neraz sprevádzajú autorskú interpretáciu tohto epického žánru. Príbehy dotvárajú aj fantazijné atajomné ilustrácie Ivica Stevanovica, ktorý je profesorom na Katedre grafických komunikácií Akadémie umení vNovom Sade.
V Povestiach spod Vitoroga nie je jediné slabé miesto aani jeden nevýpovedný príbeh. Kniha je doslova fascinujúcou adobrodružnou cestou do bájnej zeme, kde sa prelína kresťanský svet smýtickými, nadprirodzenými bytosťami ajavmi. Dôležitú úlohu hrá príroda. Tá je nielen kulisou – stáva sa dejiskom isamotným aktérom. Určuje pravidlá, ktoré ľudia spokorou dodržiavajú, aza túto obetu dostávajú cenné dary – krásu, silu, duchovnú hĺbku avneposlednom rade iobživu. Janj je hornatá oblasť centrálnej časti Bosny aHercegoviny, ktorú ohraničujú rieky apohorie Vitorog.
Prvá zmienka otejto oblasti pochádza z9. storočia, no staršie náleziská svedčia ešte oprítomnosti Rimanov. Slovanské kmene žili na území v6. storočí, v15. storočí oblasť dobyla Osmanská ríša. Panenskosť prírody sa zachovala aj vďaka hromadnému sťahovaniu obyvateľstva. Najprv pre krvavú druhú svetovú vojnu, neskôr pre nemenej drvivú občiansku vojnu. Časť domov teda ostala prázdna, no vtých ďalších možno ešte aj dnes stretnúť pohostinných ľudí, ktorí dbajú na svoje bohaté tradície.
Pestrá príroda asymbióza človeka s ňou je podstatnou zložkou tunajších povestí. Hrdinami nie sú princovia ani bohatí mešťania, ale obyčajní mládenci, dievčatá adeti. Mnohí znich poznajú chudobu aj hlad, vedia o krutosti ipohostinnosti života. Tak je to ivprípade chlapca Šumenka, ktorý nezištne pomôže starej babičke sjej nepokosenou lúkou. Za odmenu mu žena podaruje vysnívané topánky – ľahké kožené topánky. Šťastný Šumenko sa síce domov vracia so vzácnym darom, no sprázdnymi rukami. Pri matkinom sťažovaní zatúži odletieť do hlavného mesta, kde by si ľahko našiel prácu. Čuduj sa svete, na jeho prianie nové topánky vzlietnu anesú ho tam, kde ho srdce ťahá. Šumenko však vslužbách nezažíva vždy len pekné chvíle ačoraz väčšmi sa mu cnie za domovom aobyčajným životom srodinou.
Príbeh snázvom Túlavé topánky je ďalším z textov, ktoré kladú dôraz na silu rodiny akoreňov. Spätosť srodnou krajinou nie je vpovestiach iba čímsi nostalgickým abezobsažným – je to hybný element, ktorý formuje osobnosť tunajších obyvateľov asilu výpovede miestnych povestí.
