ղľáԾ
Poviedková zbierka Mŕtvy priestor od poľského autora Stefana Grabińského sa mi čítala mimoriadne ťažko. Dávno sa mi nestalo, že by mi nejaká kniha robila také problémy.
Nie preto, že by jej text bol náročný alebo že by bola vyslovene zlá. Pravdu povediac, ako kritik ičitateľ som bol nesmierne prekvapený tým, že Grabińskeho poviedky sa míňajú želanému účinku.
Stefan Grabiński je poľský autor temnej ahororovej fantastiky tvoriaci na začiatku dvadsiateho storočia. Jeho primárna inšpirácia, ako to pri autoroch (proto)hororu toho obdobia býva, je E. A. Poe. Zároveň je to Lovecraftov súčasník.
Mám rád literatúru tej doby, mám rád otcov hororu, mám rád ten žáner. Od Grabińského som ešte nič nečítal. Celkovo má poľská literatúra pre mňa nádych exotiky. Takže by som si jeho mystické texty mal vychutnať, nie? Všetko tomu nasvedčuje. Apredsa som sa do nich musel nútiť.
Grabinského hrôza amystično pochádzajú zpodobného zdroja ako Lovecraftova. Realita nie sú len tri fyzické rozmery, ktoré vnímame našimi jednoduchými zmyslami. Za závojom všednosti sa nachádzajú vyššie sféry, ktoré sa riadia vlastnými pravidlami, len zriedka presiaknu do nášho sveta aprotagonistom Grabińského poviedok spôsobujú nemalé problémy. Len na rozdiel od Lovecrafta poľský autor nehľadá spojenie svyššími dimenziami cez (zle pochopenú) vedu. Nie, nie, uGrabińského je to zmes viery, symboliky aneosobných prírodných pravidiel. Nič nie je náhoda, znie filozofia za textami.
Nemal som problém smyšlienkovou náplňou. Mal som problém sjazykom.
Neviem, či preklad Tomáša Horváta, ktorý do slovenčiny preložil zatiaľ všetky štyri knihy, čo od Grabińskeho unás vyšli, je zlý alebo dobrý. Úprimne povedané, poľština mi je cudzia, tak to neviem posúdiť. Je však pravda, že texty vMŕtvom priestore znejú ťažkopádne, miestami drevene, ako keby sa prekladalo strojene, od slova do slova.
Možno je to vlastnosť jazyka ako takého. To, čo znie vpoľštine melodicky apoeticky, vslovenčine funguje úplne inak. Prekladateľ aeditor by preto mal dbať nielen na to, aby slová významovo preložil, ale aby vnich zachytil aj autorský zámer. Nielen ten, ktorý nesie význam, ale aj melodickosť, rytmus či konotácie. Tu kdesi asi Horvát zlyhal. Alebo zlyhala slovenčina.
No apotom tu je Grabińskeho štýl samotný.
Poea vňom cítiť, ale väčšmi pripomína nemeckého poviedkára Hoffmana. Grabińskému chýba Poeova stručnosť, hoci jeho básnický štýl dokáže hravo napodobniť. Text utápa vmetaforách, prirovnaniach, príslovkách aadjektívach. Básnické obrazy, nech sú akokoľvek silné azaujímavé, jednoduché príbehy zahlcujú ačitateľ sa vnich niekedy stráca. Mnohokrát som sa pristihol pri tom, že síce žasnem nad Grabińského zručným avnucujúcim popisom krajiny, jazera či nálady protagonistu, ale zmojej mysle sa vytratilo, ako sme sa knemu dostali aprečo. Čo pri poviedke znie ako jasný problém.
Nehovoriac otom, že vtexte sťažuje orientáciu prekrývanie snov areality, minulosti aprítomnosti. Všetko sú to figúry aklišé typické pre tento žáner, no práve ich zvláštna nedokonalá rytmickosť apoetickosť ich mení len na spŕšku slov, ktoré čitateľa pochovajú pod nánosom dojmov avýznamov.
Vážne som chcel vyjsť Grabińskemu vústrety a vychutnať si ho podobne ako jeho súčasníkov. No kdesi nastal problém. Text na stránkach neplynul, bol ako rozbujnená rieka, ktorej prúdy ma strhli do vírov slov. Avnich som sa topil, márne lapajúc po ich význame alebo kráse.
Nezanevriem na neho. Len nabudúce musím siahnuť po inom preklade.
Stefan Grabiński: Mŕtvy priestor
Preklad: Tomáš Horváth
Bratislava: Európa, 2022
