ղľáԾ
Bratislava, Ikar 2011.
Preklad Roman Sehnal
Skúste sipredstaviť mesačnú odstávku vody, vypnutú elektrinu, lôžko nazaprášenej zemi amaximálne dvakusy oblečenia. Atvrdú prácu dvanásť hodín denne. Nepríjemné. Neprežiteľné? Schválne, koľko krížikov máte nachrbte?
Protagonista knihy V mori žijú krokodíly Enaiatollah mal jedenásť, keď prijal spomenuté životné podmienky. Nie, nehovoríme o dávnej minulosti. Chlapec úporne ahrdinsky bojuje olepší život v čase, keď sasvet zdesene díval na zrútené americké Dvojičky, alebo držal prsty športovcom naOlympijských hrách 2004 v Aténach. Aniekde tam, vparku, prikrytý kartónmi, rozmýšľal -násťročný, predčasne vyspelý Afganec o ďalšej krajine, kde by savyplatilo zostarnúť... Fabio Geda sazaoberá problémami detí v núdzi, ichdospievaním avzdelávaním. Odhaľuje svet nenaplnených detských túžob. Napriek ťaživosti témy ahraničným situáciám román nezachádza dopatetických scén. Rozprávačom je už dospelý Enaiatollah. Matka ho v Iráne opustila v samavate (v našom ponímaní akýsi hostel) viac-menej bezrozlúčky. Čitateľ je ušetrený odkrokodílích sĺz zmäteného chlapca (zrejme by im ajtak neuveril) aten sa poprvom šoku veľmi rýchlo zorientuje. Musí prežiť. Strechu nadhlavou askromné jedlo si v samavate odpracuje, neskôr začne zarábať prvé peniaze pouličným predajom, spozná rovesníkov sjemu podobným osudom, až sanapokon za ušetrené imanie skamarátom vydá nacestu zalepším životom. Sledujeme peripetiu nelegálnej cesty doTurecka, Grécka anapokon doTalianska, spoznávame nekompromisných zotročujúcich prevádzačov, čiernu prácu nastavbách, nemilosrdnosť polície, či neľudské podmienky transportov cezhranice, keď prežiť pomáha ibasilná vôľa. Dejovú líniu prerušujú pasáže rozhovorov Enaiatollaha sautorom, ktorému rozpráva svoj osud. Dialógy odzrkadľujú rozdiel vnazeraní nasvet: „Ako sapozná miesto, kde môžeš odísť? Čím sa odlišuje odostatných?“ „ Spoznáš ho, lebo sa tiodtiaľ nechce odísť. Niepreto, že bybolo dokonalé, to určite nie. Dokonalé miesta neexistujú. Aleexistujú miesta, kde tiaspoň nikto nechce ublížiť...“ (s. 133). Príbeh osemročného putovania afgánskeho chlapca sakončí šťastne a získa v Ríme politický azyl. Ospo ločenských udalostiach vkrajinách, ktorými protagonista prechádza, alebo obojoch medzi Afgancami aPakistancami sadozvedáme okrajovo, rovnako ako o ľuďoch, ktorí Enaiatollahovi pomohli, či muublížili. Anakoniec, prostredníctvom optiky detského narátora objavíme, že i vmori môžu žiť krokodíly... Stačí salen začítať.
