ղľáԾ
Ksedemdesiatinám Ľubomíra Feldeka
Ľubomír Feldek patrí už nejedno desaťročie kpopredným osobnostiam kultúry aliteratúry. Tak trochu patrí aj Knižnej revue, ako prispievateľ a, to malo byť asi skôr, ako priateľ. Želáme mu pri príležitosti jeho životného jubilea všetko dobré, čo sa zvykne želať, ak tomu sviežeho ducha imúzu sneúnavnou nôžkou. Všetko najlepšie!
Feldek votcovej Prahe
Ľubomír Feldek: Votcovej Prahe. Poznámky na pamäti
Praha, Slovenský literární klub vČR,Spolok priateľov slovenského divadla vČR 2006
Pekný knižný darček ksedemdesiatke Ľubomíra Feldeka (nar. 7. októbra 1936 vŽiline) pripravili Slovenský literární klub vČR aSpolok priateľov slovenského divadla v ČR vydaním jeho „poznámok na pamäti“ pod názvom Votcovej Prahe. Zodpovední redaktori knihy ainiciátori vzniku tohto diela V. Skalský aN. Vokušová označili knihu za „čosi ako životaschopný, hoci predčasne narodený fragment ešte nenapísaných memoárov“. Aztitulu vyplýva, že ich ťažiskom je spätosť autorovho života adiela sPrahou. Odtiaľ prišli na Slovensko vroku 1919 Feldekovi starí rodičia, vPrahe zatkla jeho otca štátna bezpečnosť, čo zásadným spôsobom zasiahlo do osudov feldekovskej rodiny, žijúcej vtom čase vŽiline, ado Prahy sa presídlil vroku 1995 aj on srodinou, ktorej časť – syn Martin srodinou adcéra Anna smanželom – sa tu natrvalo usadila. Feldekova spätosť sPrahou má nielen rodinné väzby, ale rovnako predstavuje silnú zviazanosť s českou kultúrou.
Memoáre týkajúce sa rodinnej histórie, dokumentovanej početnými fotografiami zrodinného albumu aautorovým pátraním po svojich holandských predkoch (šľachticoch van Veldekovcoch), sú doplnené textami spojenými sautorovým účinkovaním na slovenskej literárnej scéne – založenie Trnavskej skupiny, vznik Mladej tvorby a pôsobenie vMladých letách, kde sa „na pôde literatúry pre najnižší vekový stupeň formovala nová umelecká generácia, ktorej úlohou bolo vzoprieť sa ideologickému diktátu apochovať socialistický realizmus“ – ako autor píše vtexte Odmäk a po odmäku. Okrem ďalších literárnych svedectiev, napríklad o vzniku satirického románu Van Stiphout či o stretnutí s Jevgenijom Jevtušenkom, Feldek vknihe publikuje aj svoje texty spojené sväznením V. Havla, so zrodom VPN asďalšími svojimi viac politickými aspoločenskými ako básnickými aktivitami.
Súčasťou tejto knihy „pražských“ spomienok sú ipočetné básne, viažuce sa kjednotlivým životným etapám autora, ktoré zároveň ukazujú aj na jeho široký prekladateľský záber – od dramatizácie bengálskej ľudovej balady Mahuja, krásna Cigánka zroku 1958 až po preklady súboru hier V. Shakespeara zostatných rokov. Oskutočne impozantnom rozsahu Feldekovho básnického, dramatického, prekladateľského ipublicistického diela najlepšie svedčí do záveru knihy zaradená kapitola pod názvom Zatiaľ nekompletná vlastnoručná bibliografia pôvodnej tvorby, doplnená autorovými spresňujúcimi komentármi. Naozaj len „námatkom“ znej uvediem bibliografický údaj za rok 2005: päť prekladov Shakespearových hier, dve knihy S. Jesenina, dve knihy dovtedy neznámeho slovenského básnika zUSA Daniela Šimka, Bryllovo Na skle maľované aknihy poézie T. Brandona aV. Meisels. Avtomto roku je to už sedem veľkých prekladateľských počinov, medzi nimi Shakespearov Hamlet, Nezvalova Manon Lescaut či poézia O. Chajjáma.
Vchudobnučkej slovenskej memoárovej literatúre zasvieti táto Feldekova kniha ako meteor. A na doterajšie literárne výkony Ľuba Feldeka by bol nepochybne hrdý ijeho šľachtický holandský predok.
Anton Baláž
