ղľáԾ
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010.
Preklad Marián Pochylý
Príbeh sestier, staršej Sáry amladšej Emily, ktorý nám predstavuje text Richarda Yatesa, jeokrem iného ajverbalizáciou otázky rodinnej determinovanosti. Matka oboch žien nenašla šťastie vmanželstve, nikdy saneusadila, striedala partnerov ajmiesta svojho pobytu. Onydve absolvovali tieto striedania spolu s ňou. Obeovplyvnil matkin alkoholizmus, obe sa vďaka svojim skúsenostiam vymedzovali voči tradícii nájsť simanžela, mať deti aviesť vlastnú domácnosť. Kým staršia zosestier sanapriek skúsenostiam rozhodla pre život sosvojím násilníckym mužom, mladšia nedala šancu anijednému zosvojich kultivovaných nápadníkov. Kým prvá zomrela utýraná prevažne fyzicky, druhá sajedného dňa zobudila sama, pocitovo stará anepríťažlivá žena umučená psychicky. Naprvý pohľad vieme obom postavám poradiť: staršia sestra samala rozviesť hneď, ako jujej muž prvý razudrel, mladšia samala pokúsiť dôverovať aspoň jednému zjej ctiteľov, vydať sa a žiť šťastne až dosmrti. Nie je toale také jednoduché, ako sajaví – nielen pre to, že naše aktuálne rady nedokážu zmeniť reálie textu, ktorý pred rokmi vytvoril medzičasom už zosnulý spisovateľ Richard Yates, ale ajpreto, že tento svet obsahuje spleť sond dopsychiky jednotlivých postáv, ktoré načrtávajú, že onaznačených možnostiach ichtvorca síce vedel, ale zámerne ichnepoužil. Zrejme nechcel napísať príbeh banálny, nemal v úmysle moralizovať. Jeho leitmotívom jestrach zosamelosti, hľadanie ciest znej, otázka miery obetí, ktoré môže žena podstúpiť, abybola šťastná. Proces odokrývania tohto strachu, ale aj to, ako čo ilen jeho vidina ničí životy strachujúcich sa, jevykreslený až mrazivo verne. Ostáva na nás, osud ktorej ženskej postavy budeme vnímať akotragickejší. Naprvý pohľad osud Sáry, ale, ako sám text naznačil, prvá odpoveď nemusí byť aj vždy toujedinou správnou.
