Blaise Arminjon: Veľpieseň. Komentár kPiesni piesní
Trnava, Dobrá kniha 2004
Preklad Monika Javorková
Jedna znajkratších kníh (117 veršov, 1950 slov (s. 32)) Biblie Pieseň piesní (niekedy aj pod názvom Veľpieseň lásky) počas histórie ľudstva vyprodukovala neporovnateľný zoznam tých, čo sa knej vyjadrili. Povedané náboženskou symbolikou: zmalého zrnka vyrastá veľký strom. Do tejto košatej tradície vstupuje aj francúzsky jezuita Arminjon – ak sme vpredchádzajúcej recenzii na Ѳéܳ... tvrdili, že čítať vyše 200 strán básne je zničujúce, čo potom vyše 300 stranový duchovný komentár?! Ato pritom autor postupuje od slova kslovu; každé slovo, verš, motív vyobracia, premeriava aprevažuje, ponára sa do vyjadrení cirkevných otcov, svätcov amystikov, hľadá pevnejšie interpretačné riešenia priamo vhebrejskom origináli... Sila jeho knihy vychádza práve ztejto precíznosti, zpozornej jemnosti – vzniká ܲý meditačný prúd, ktorý ničí rozdiely medzi rozumom, vôľou,citmi a čitateľ si zrazu môže uvedomiť, že je úplný, vnútorne bezkonfliktný. Arminjon odmieta naturalistickú interpretáciu lásky vPiesni piesní, kčomu, samozrejme, Բý rozhovor snúbenice amilého môže zvádzať. Celé dielko vníma univerzálnejšie, ako ľúbostný list Boha adresovaný človeku (ľudstvu a cirkvi). Vzávere treba oceniť, ako prekladateľka zvládla náročnosť textu aako sa vyrovnala srozdielnosťou prekladov Piesne piesní vo francúzštine aslovenčine.
Radoslav Matejov