ղľáԾ
Príručka: Kým nie je neskoro!
Gustáv Murín: Všetko je inak, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007. Ilustrácie Ján Valter
Skúsenému autorovi Gustávovi Murínovi vyšla pozoruhodná kniha. Zozbieral do nej bohaté množstvo esejí aúvah, ktoré na témy spisovateľ, slovo, médiá, stred Európy a podobne napísal a zväčša už aj pouverejňoval vrôznych periodikách vposledných pätnástich rokoch. Predchádzajúce uverejnenie by nebolo na škodu textu, naopak, prípadná spätná väzba mohla text do knižnej podoby ešte dotvoriť. Chvályhodné je, ako sa autor dlhé roky cielene zaujíma ourčitý okruh tém aako sa stým šikovne arozhľadene vyrovnáva. Možno však práve vdlhom časovom období je zakliaty škriatok problému: Téma je živá, vyvíja sa, niektoré údaje sú už prekonané aMurínovi pritom unikajú nutné aktualizácie. Ako príklad uveďme, že súdobý francúzsky ministerský predseda už dávno nie je Alain Juppé, ale Francois Fillon. Medzi nimi sa vrozpätí desiatich rokov vystriedali ešte ďalší traja premiéri. Pritom by stačilo, keby autor pri každej eseji uvádzal vročenie jej vzniku.
Murínovo čítanie je živé, pútavé, šťavnaté. Vie vyhľadávať fakty, pohrať sa snimi adospieť kmenej tradičným výstupom. Akurát, že niektoré zdroje, ako sú bulvárne časopisy, nie sú práve dôveryhodné. To zbytočne znižuje dôveryhodnosť aj jeho celej práce, ktorá nepochybne bola vytvorená serudíciou atvorivou iskrou. Pochopiteľne, sám autor na niektorých miestach nepochopil tvorivé väzby iných autorov či politikum. Ako príklad môže slúžiť jeho jasot zo zrušenia miest puristických jazykových redaktoriek ahoci uvádza, aká neznalosť rodného jazyka vládne vUSA, nedá si dve adve dokopy. Knihy ačasopisy, publikácie, ktoré neprešli jazykovou úpravou už aj dnes ježia mnohým priemerným Slovákom chlpy. Alebo sa mu páči, keď mu vreštaurácii ponúknu jedálny lístok shrôzostrašnými chybami? Viď Cygánske játra!
Murín otvorene kriticky kope do dverí na jednej idruhej strane, nešetrí nikoho vžiadnom literárnom či politickom tábore. Pravdu mal oňom svojho času V. Mihálik, keď ho nazval šťukou vrybníku. Názory mu nikto neuberá, aj kritika je legitímna, ak si ju dokáže zdôvodniť. Niekedy sa však nevedno prečo prejaví skôr ako bezzubý kapor. Napríklad kritizuje eurobyrokraciu ana druhej strane chváli naše slovenské vymoženosti vrátane ministerského grantového systému. Nechápem, ako môže Murín takto prehadzovať okuliare atvrdiť, že unás nebývajú komisie jednostranné, že sú vraj odborné... Ato len tak mimochodom počul, že predsedníčka takejto literárnej komisie sa nedávno spytovala, ktože je to ten Ladislav Ťažký!
Napriek tomu treba vyjadriť potešenie zvýsledku autorových snáh. Množstvo informácií, ktoré sa mu podarilo zhromaždiť avhodne skĺbiť, je impozantné inapriek možnej nápomocnosti internetových vyhľadávačov. Nevystupuje len vo forme konštatátora, ale aktívne usmerňuje sled myšlienok, pričom sa čitateľovi svojou presvedčivosťou až trochu vnucuje pod kožu. Polemizovať by sa dalo oangličtine, či je naozaj už vjazyku ukotvená demokratickosť, alebo či je to skôr ich užívateľmi. Pripomeňme, že angličtina nastúpila na dráhu svetovosti pri vzniku USA: len ojeden hlas prevýšila nemčinu!
Všetko je inak považujem za knihu vtipnú, zábavnú, občas až ironickú azádrapčivú. Vedieť však písať aj ozávažnej problematike vtipne audržať si záujem čitateľa do poslednej strany, to je tiež, anie hocijaké umenie. Nuž hor sa, mladí autori, za príručkou, ktorá vás trochu preplieska po tvárach, aby ste sa spamätali, kým nie je neskoro!
Michal Schuster
