ղľáԾ
Kanadská autorka a ilustrátorka Marianne Dubucová vyštudovala grafický dizajn aneskôr sa stala spisovateľkou pre deti amládež. Jej knihy boli preložené do viac ako 30 jazykov, za literárno-výtvarnú stránku kníh získala prestížne kanadské ocenenia.
Slovenskí čitatelia jej tvorbu poznajú. Jej obrazové knihy Na vrchol kopca (2019), Vtáčik alev (2021) alebo Medveď ašepot vetra (2022), ktoré vydal Ikar, spája minimalistický text, dominancia obrazovej zložky a zväčša príbeh oláske apriateľstve, solidárnosti a vzájomnej pomoci či úcte jedného k druhému.
Experiment s formou
Pre autorku je charakteristické experimentovanie s formou. Kniha Nina aMilo: Na rybačke (2023) predstavuje žáner tzv. gamebook, vktorom sám čitateľ rozhoduje otom, ako sa príbeh skončí. Môj domček, tvoj domček (2021) alebo Moja škola, tvoja škola (2022) sú obrazovým typom literatúry, resp. knihou hľadaj a nájdi (v anglickom jazyku sa tento typ nazýva wimmelbook). V takejto knihe pokrývajú dvojstránky celostranové ilustrácie znázorňujúce panoramatický výsek krajiny alebo prierez domu s množstvom postáv. Sprievodom k ilustráciám je zväčša krátky text alebo inštrukcia, ako nájsť postavu či predmet. Autorka tvorí aj tzv. wordless books, v ktorých sa narácia zakladá výlučne na výtvarnej stránke. Spojivom všetkých jej príbehov sú antropomorfizované postavy (napr. vtáčik, lev, medveď, zajac, myš, korytnačka), ktoré možno nájsť v každej knihe. Vjednom zrozhovorov autorka poznamenala, že so zvieracími postavami sa jej čitatelia dokážu lepšie stotožniť, a to práve pre nezávislosť týchto postáv od kultúrnych alebo rodových aspektov.
Príbeh knihy Máš predsa fantáziu! je koncipovaný ako komiks. Začína sa v lese, v ktorom skupina zvieratiek nájde malé vajíčko (neskôr sa z neho stane vtáčik). Malé vajíčko/vtáčik putuje od zvieratka k zvieratku a dostáva od nich (ako dieťa od svojich rodičov) láskavú opateru. Kým je vtáčik vo vajíčku, myška mu upletie čiapku a prikryje ho dekou, aby mu bolo teplejšie, medveď, keďže veľmi rád cvičí, je pre vtáčika vzorom, ako sa príkladne starať o telo, u zajaca sa naučí jesť to, čo je pre neho dôležité a zároveň mu to chutí. Posledná návšteva u korytnačky je pre vtáčika najzaujímavejšia, pretože v jej dome sa nachádza veľa zvláštnych predmetov (pravdepodobne z rôznych výletov a dobrodružstiev). Ešte fascinujúcejšie sú pre vtáčika jej slová o fantázii, ktoré ho podnietia k vlastnej aktivite, duchovnej premene aj sebarealizácii.
Tento príbeh možno veľmi zjednodušene ponímať ako cestu či spôsob toho, ako môže uspokojovanie jednotlivých základných ľudských potrieb (napr. s ohľadom na Maslowovu hierarchiu potrieb od tých najzákladnejších, fyziologických, potrieb bezpečia, lásky a uznania) viesť k naplneniu tých nehmotných, teda k autonómnosti a sebarealizácii. Po múdrych slovách korytnačky vtáčik dospeje k poznaniu, chce sa osamostatniť, postaví si vlastný domček, vymyslí si vlastnú prezývku a stane sa autonómnym.
Na každého príde rad
Komiks Máš predsa fantáziu! vyšiel v anglickej verzii ako „Everyone gets turn“, čo by sa dalo preložiť ako „Na každého príde rad“. To možno vnímať dvojako, ako príbeh, v ktorom príde na každé zvieratko čas, aby sa o malé vajíčko (neskôr vtáčika) postaralo, zároveň ako čas pre vtáčika neskôr sa osamostatniť. V príbehu sa rieši aj otázka hľadania vlastnej identity. Keď sa vtáčik nazve menom, ktoré sa mu páči, inšpiruje aj ostatné zvieratká k tvorbe vlastnej prezývky. Slovenský ekvivalent názvu knihy Máš predsa fantáziu! odkazuje na potrebu fantázie a predstavivosti pre život a osobný rast.
Ilustrácie v tomto komikse sú veľmi jemné, subtílne. Je to pre využitie jednoduchšieho výtvarného média (ceruza a farbičky v kombinácii s akvarelom), ale aj pre výtvarný štýl ilustrátorky, ktorý charakterizujú jednoduché línie a obrysy tvarov či jemné šrafovanie tieňov. Komiks je vzhľadom na tému aj výtvarné spracovanie vhodný na prezeranie ačítanie pre deti predškolského veku sdospelým. Keďže obsahuje menší počet slov a väčšie písmená, zvládne ho samostatne prečítať aj začínajúci čitateľ. Komiks obsahuje veľa „prázdnych miest”, väčší podiel ilustrácií a minimum textu, čím ponecháva malému čitateľovi väčší priestor na zamýšľanie sa a využitie fantázie. Nenápadne ho vyzýva aj hľadať odpovede na otázky, ktoré sa vynoria počas čítania, ako aj riešiť ďalšie úlohy, napr. tie, ako by mohol príbeh pokračovať ďalej.
