ղľáԾ
Čo nám povedia hviezdy?
(O dvoch knihách zvydavateľstva Remedium)
Tento tajomný titulok sme si požičali zdobre známych rubrík, kde vám vyčítajú zhviezd úplne všetko. Predpovede patria kobligátnemu folklóru novoročných dní. Vychádzajú ztoho, že vesmír, či presnejšie hviezdy, sú tu na to, aby radili človeku. Kozmológ by takéto poľudšťovanie asi zaradil do kategórie zistení vychádzajúcich zo silného antropického princípu, kde vesmír je obmedzený tak, aby vsebe umožnil život pozorovateľa. Inými slovami: aj kozmológia (ktorá celostne skúma vesmír avšetko vňom, čím spája poznatky zmnohých exaktných i humanitných vied, takže predstavuje akúsi modernú polyhistóriu) číta zhviezd – snaží sa však napriek istej miere špekulatívnosti vždy dané javy vedecky objasniť. Atak sa jej napríklad podarilo vyčítať to, že každý znás sčasti vznikal aj v žiariacej hviezde!
Kozmológia sa vďaka Hawkingovým knihám stala, tuším hneď po futbale, najčastejšou témou rozhovorov bežných súčasníkov. Koho by nezaujímali odpovede na otázky, kde je koniec vesmíru, č je včiernej diere, kedy zhasne Slnko alebo aký má priestor tvar. Hawking odpovedá na veľa odvážnych otázok veľmi odvážne, dokonca aj vtipne – unás bol veľkým knižným atelevíznym popularizátorom „vecí vesmírnych“ Jiří Grygar, dnes je to najmä Igor Kapišinský. Vedcov zaoberajúcich sa touto problematikou je vcelosvetovom meradle niekoľko desiatok. Nie všetci však dokážu predostrieť plody svojich úvah aj ľuďom, ktorým absolvovanie klasickej fyziky vškolských laviciach stihlo vyprodukovať doživotnú alergiu na strašné slová typu: konštanta, mechanika alebo frekvencia. Vydavateľstvo Remedium však donieslo na náš knižný trh doteraz neznáme meno inak úspešného vedca aprofesora Timothy Ferrisa. (Viac sa oňom dozviete na ). Na základe jeho kníh ho môžeme spoľahlivo zaradiť ktej statočnej partii vedcov, ktorá sa nevzdáva publika vani pre vedu veľmi náročných prípadoch. Navyše vydaním dvoch kníh z rovnakej oblasti naraz sa vydavateľstvu podaril ďalší výnimočný kúsok: skĺbenie teoretického aj praktického výskumu toho najväčšieho vedeckého objektu vo vesmíre, teda vesmíru...
Kniha Všetko ovesmíre (preklad L. Véhner) je teoretická avyniká logikou úvah, kniha Pohľad do tmy (preklad M. Thurzo) je opozorovaní vesmíru, má charakter osobných výpovedí aje mienená ako príručka amatérskej astronómie. Čitateľ vnich získava komplex fascinujúcich poznatkov vdosiaľ unás nebývalej miere. Knižným žargónom by sme mohli povedať, že obe sú pre „trpezlivé zadky“ – dovedna majú vyše osemsto strán apri danom rozsahu poznatkov sa aj napriek rozsiahlym poznámkam a vysvetlivkám pojmov čas poctivého čítania predĺži olistovanie vencyklopédiách, ozisťovanie súvislostí, ooverovanie viných publikáciách atď.
Ferris jednoducho nemohol začať svoje rozprávanie od nuly, lebo rozsah by potom nezodpovedal dvom knihám, ale viacdielnej ságe. Napriek tomu je mimoriadne zhovievavý ajeho výklad vdvanástich kapitolách knihy Všetko ovesmíre je vyvážene ústretový, či už vedeckou metaforou (napr. kapitola Čierny Tádž otmavej hmote), prirovnaniami (napr. prekonanie jedného milimetra na neutrónovej hviezde sa rovná výstupu na Everest), nadhľadom aglosovaním kolegov-fyzikov. Okruhy kapitol sú prirodzene veľmi blízke knihám už spomenutého Hawkinga, či iných, vniečm je však Ferris hĺbavejší, iné zasa vynecháva. Čo je však pre čitateľa dôležité: neilustrovaná kniha si oproti famózne ilustrovaným Hawkingovým úvahám vyžaduje veľkú mieru vizuálnej fantázie; to sťažuje jej prístupnosť. Inak jej, až na niekoľko prekladových aredaktorských maličkostí, už naozaj nič nechýba, aby zostala verná štedrej neskromnosti svojho názvu asprevádzala nás zákonitosťami od kvantových rozmerov po kopy galaxií. Mimochodom, aby sme nezabudli, dozviete sa vnej aj to, že atómy uhlíka vznikajú vo hviezdach anáš život je založený na uhlíkovej báze – takže ztoho vyplýva, že všetci sme raz boli žiariacou hviezdou...
Kniha Pohľad do tmy je špeciálnejšia apočíta viac sčitateľom-astronómom (sú tu zahrnuté prílohy opozorovateľnosti rôznych vesmírnych objektov, dokonca hviezdne mapy, no tie sú viac propagačné ako použiteľné...). Fyzikálnu terminológiu strieda astronomická, rozprávanie smeruje nielen kodhaľovaniu toho, č pozorovať, ale aj ako. Ferris ponúka osobné profesionálne zážitky, často napínavé iumelecké opisy pozorovaní spoza ďalekohľadu snesmierne sugestívnou atmosférou, v presvedčení, že hranice nášho domova nekončia hranicami Zeme.
-rm-
