ղľáԾ
Ján Štrasser sa od roku 2005 kontinuálne venuje knižným rozhovorom sosobnosťami slovenskej kultúry. Celkovo šestnásť vydaných kníh rozhovorov ho zaraďuje medzi bardov tohto knižného žánru. Vaktuálnom roku mu vychádza vLiterárnom informačnom centre príznačný sedemnásty titul snázvom Osem vytrvalých ǻپٳܱdz Rozhovory sknižnými vydavateľmi.
Tentokrát sa centrom autorovho záujmu stáva dielo ducha, súhrn listových papierov zopnutých pozdĺž jednej strany – kniha. Vknihe rozhovorov sa spomína veľa kníh, knihy detstva, mladosti aďalších približne osemdesiattisíc kníh, ktoré prešli tlačiarenskými strojmi adostali sa na pulty kníhkupectiev. Kto zohľadňuje, ktorá znich je hodná vydania? Aká je jej cesta kčitateľovi? Ako vydávanie kníh ovplyvňuje, formuje slovenskú literárnu scénu? Odpovede hľadá autor vrozhovoroch sôsmimi slovenskými vydavateľmi. Štrasserov výber nie je mimovoľný, vychádza ztroch kritérií: história vydavateľstva, kvalita literatúry avydávanie pôvodnej slovenskej tvorby. Autor však nijakým spôsobom nemaskuje svoj osobný vzťah kjednotlivým vydavateľom, atým aj svoju voľbu. Kniha Osem vytrvalých predstavuje Kolomana Kertésza Bagalu (KK Bagala), Juraja Hegera (Vydavateľstvo Slovart), Petra Chalupu (Petrus), Alberta Marenčina ml. (Marenčin PT), Vladimíra Michala, (Artforum), Petra Milčáka (Modrý Peter), Olega Pastiera (F. R. & G.) aLászlóa Szigetiho (Kalligram). Je na škodu, že vautorovej selekcii saneobjavil žiaden vydavateľ detskej literatúry.
Základná téma vinúca sa všetkými rozhovormi sa týka predovšetkým vydavateľských aktivít, aaj keď ide oústrednú tematickú linku, paralelne sňou sa tiahne „životopisná“ línia. Autor znej nevytesňuje knihy, práve naopak, zaujíma sa oich prepojenie, súznenie so životom vydavateľa. Pri kladení otázok vychádza zrovnakej kompozičnej štruktúry. Formuluje otázky vyvolávajúce spomienky na detstvo, dospievanie, rodinné zázemie. Zaujíma sa ocesty, ktoré viedli práve kpodnikaniu sknihami, často veľmi neľútostnému (ako dokazuje zásadový Bagala) a zároveň predstavuje špecifický druh zárobkovej činnosti, ktorá môže nadobudnúť prospešný celospoločenský rozmer. Autor tak predstavuje životnú filozofiu vybraných vydavateľov, ktorá predurčuje aj tú vydavateľskú, pričom každému znich otvára rovnaký, pomerne rozsiahly priestor. Rozhovory nie sú len osobným rozprávaním, na ich pozadí vzniká obraz kultúrno-spoločenských zmien v 20. a21. storočí, ponúkajúci ďalšiu rovinu čítania. Štrasser štruktúru otázok varíruje len minimálne. Napriek tomu skaždým rozhovorom vzniká osobnostne ucelený profil vydavateľskej osobnosti. Ako priateľ nemusí dodržiavať štandardný odstup od respondentov, rozhovory vyznievajú uvoľnene anenútene, udržujú si svoju dynamickosť. Nebojí sa pýtať na kontroverzné vydania (ako vprípade knihy Mikuláša Černáka Prečo som prelomil mlčanie vydavateľstva Marenčin PT), rovnako neobchádza pálčivé existenčné problémy súvisiace svydávaním kníh, konkurenčné vzťahy či obchodné praktiky predajcov akníhkupcov. Často votázke formuluje svoj postoj, nevyhýba sa sarkazmu, dovoľuje mu to jednak osobné priateľstvo, orientácia vknižnom svete, ako aj vlastná autorská skúsenosť spublikačnou činnosťou.
Vydávanie kníh je ťažký chlebík. Ak sa robí svášňou, zanietením, sdôrazom na zachovávanie avytváranie duchovných hodnôt, ak nie je vúlohe hlavného motoru zisk, vtom prípade sa odobré knihy obávať nemusíme. Dôkazom toho je aj predstavených osem vytrvalých vydavateľov. Kniha Jána Štrassera je netypickým ocenením vydavateľskej práce.
Jana Kičura Sokolová
