ղľáԾ
辱DZٱľ첹 Andrea Coddington má za sebou viacero kníh, medzi ktorými nechýbajú romány a životopisy známych osobností Slovenska. Jej zatiaľ posledný, životopisný román Moje javisko svet je oslovenskej herečke Dalme Špitzerovej, ktorá prežila vojnu aholokaust, komunistický režim, stratu rodiny, ale nikdy nie hrdosť avieru vživot. Zomrela 21. januára minulý rok.
Spolu so spisovateľkou sana začiatku knihy usádzame vobývačke bytu pod bratislavskou kalváriou a „počúvame“ jej dialóg s „hlavnou hrdinkou“. 95-ročná Dalma si tento čas užíva, je úprimná, spontánna, vtipná. Po úvodnom rozhovore už nasleduje rozprávanie vprvej osobe.
Spomienky na jej život, najmä na vojnové roky, ktorým sa vpríbehu venuje najväčšia pozornosť, však už veselé vôbec nie sú.
Dalma Špitzerová, rodená Holanová, sa narodila vroku 1925 do židovskej rodiny ako celkom prostredné dieťa zpiatich.
Pred vypuknutím 2. svetovej vojny viedla rodina Dalmy pomerne pokojný rodinný život. V Liptovskom Mikuláši sa jej otec stal kantorom vliptovskej synagóge, viedol spevácky zbor amama, profesorka nemčiny afrancúzštiny, ostala doma avenovala sa výchove detí. Vintelektuálnej rodine Dalma získala vzťah kdivadlu, literatúre aj hudbe aako sama priznáva, keby sa narodila tým istým ľuďom vinom čase avinej krajine, jej osud by bol určite iný.
Všetko sa zmenilo po nástupe Hitlera kmoci asilnejúcom odpore kžidovskému obyvateľstvu.
Predvídavý amúdry otec rodiny vsnahe zabrániť deportácii starších sestier do poľských „pracovných táborov“ zorganizoval vroku 1942 ich útek do Maďarska, kde vtom čase vládla priaznivejšia atmosféra. Za svojimi sestrami odišla po čase aj sama Dalma, vtom čase iba 16-ročná slečna. Na svojej ceste musela znášať zradu, odmietnutie, neprávosť, poníženie, hanbu, jej židovský pôvod znamenal pre ľudí nebezpečenstvo. Ktomu, aby cez vojnu ako židovka prežila, však potrebovala aj trochu šťastia. Podarilo sa jej vyhnúť Osvienčimu, ktorý by znamenal takmer istú smrť. Po väzení vUžhorode ju deportovali do zberného tábora vNovákoch, kde vporovnaní s nepredstaviteľným utrpením vkoncentračných táboroch našla akýsi ostrov pomyselného pokoja; mohla pracovať, navštívila rodičov, hrala divadlo aopäť stretla aj svojho budúceho manžela, neskoršieho literárneho historika Juraja Špitzera, ktorý vo vojne prišiel ocelú rodinu.
Aj sama Dalma prišla tesne pred skončením vojny oobidvoch rodičov a dvoch mladších súrodencov, prišla obyt, vktorom strávila detstvo, aj omajetok, ktorý jej ukradli tí, ktorým sa ešte pred vojnou dalo veriť.
Vroku 1948 sa vČeskoslovensku dostali kmoci komunisti apre priamu, otvorenú, hrdú, trochu drzú anebojácnu Dalmu ajej novú rodinu nastalo opäť ťažké obdobie. Napriek represáliám sa jej podarilo stať sa herečkou, pôsobila vMartine, na Novej scéne vBratislave, ale aj vlegendárnej Tatra revue.
Biografie stoja na sile osobnosti, oktorej vypovedajú. Moje javisko svet je dôležitou publikáciou, pretože pripomína obdivuhodnú Dalmu Špitzerovú, ktorá dokázala, že ani strašný ľudský osud nedokáže zlomiť pevný charakter a silu človeka. V roku 2016 jej vtedajší prezident SR Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíža Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd. V roku 2019 dostala od občianskeho združenia Post Bellum Cenu Pamäti národa.
Andrea Coddington: Moje javisko svet
Bratislava: Ikar, 2021
