ղľáԾ
Ľubomír Podušel: Záboj Bohuslav Kuľhavý
Bratislava, Vydavateľstvo FO ART 2003
Kto vposledných rokoch navštívil výstavy súčasných slovenských výtvarníkov, uzná, že bez dôležitých aktuálnych umenovedných znalostí si sotva poradí sich interpretáciou, čo je však horšie, možno sa nedostavia ani prvé dojmy, dielo zostane hluché a jeho idea prázdna. Výtvarné umenie, a to samozrejme, nielen u nás, vposlednom období dospelo do štádia otvorených viacvrstvových vzťahov sfilozofickou a spoločenskou realitou, čo vprúde zmien a rozmanitosti všemožných impulzov pre samotného umelca znamená náročné hľadanie sebavyjadrenia. Vtomto hľadaní, aby sa vyhol opakovaniu predchádzajúcich historických postupov a zároveň pustému eklekticizmu, siaha po neznámych, bežnému smrteľníkovi do veľkej miery už aj nepreložiteľných spôsoboch tvorby, vzdialených od spontánnej cesty vnímania – preto je dobré, dať sa poučiť, prijať teoretické stanovisko odborníka ako predpoklad pre vlastný preklad „reči” takto koncipovaného umenia. Vknižke zvydavateľstva FO ART vystupuje vúlohe šamana-vykladača vedec, kritik a publicista Ľ. Podušel a čitateľovi predkladá poctivú prácu vpodobe rozsiahlej štúdie a takmer dvoch stoviek reprodukcií z Kuľhavého (nar. 1937) výtvarného účinkovania. Okrem prehľadnej biografie sautentickými fotografiami zrozličných životných a profesionálnych momentov a zoznamov výstav, úspechov, štúdií a článkov, čo patrí kštandardnému vybaveniu takýchto serióznejších a komplexných monografií, nájdeme tu tiež reflexie na Kuľhavého tvorbu od iných umelcov a aj ukážky zjeho vlastných výpovedí o nej, čo značne oživuje textovú časť knihy a zlepšuje prístup kjej uchopeniu.
Podušel chronologicky sleduje výtvarníkov vývin vnadväznosti na slovenský, európsky a svetový kontext, pričom leitmotívom jeho uvažovania sa stáva fenomén postmoderny, pretože prv len symptomaticky, neskôr zjavne určuje Kuľhavého individualitu a osobité miesto vkultúre minulého i tohto storočia. Od tzv. panelovej maľby v 50. rokoch prešiel Kuľhavý počas pobytu vMartine vprvej polovici 60. rokov ku kresbe a grafike – bolo to rané obdobie neujasnenosti a bádania, vktorom, ako aj neskôr, mu pomohol dlhší kontakt sMilanom Laluhom. Rok 1963 znamená vjeho živote dôležitý medzník (s. 22), prvú samostatnú výstavu, účasť na výstave vPrahe a ocenenie vceloštátnej súťaži; zároveň znamená rozchod sgrafikou a orientáciu na maliarstvo. Po presťahovaní do Bratislavy začína Kuľhavý experimentovať scelkom maľby a vytvára „celok viacerých výtvarných polôh. Celok zbavený nadvlády jedného jediného pocitového výseku skutočnosti” (s. 28), smožnosťami pluralitného využitia netradične chápanej obrazovej plochy. V 70. rokoch sa prezentuje systémom uvoľnených možností obrazovej plochy: citácie, konvenčné symboly, zámerne zle urobená maľba, čo v 80. rokoch prechádza ksystematickému cizelovaniu postmoderny, plurality a synkretického modelu skutočnosti vdiele – vtomto aspekte ostáva natrvalo jedinečný a pôsobivý. Neskôr, v 90. rokoch teoreticky rozpracúva a výtvarne realizuje koindustriálne umenie založené na diferencovanom prehodnocovaní detailov a protirečivých štýlových kvalitách a formuluje koncept tzv. objemového myslenia vzťahujúceho sa ktrom zónam umenia: strednej, relaxačnej a majstrovskej. Tento svojrázny koncept pretrváva vKuľhavého tvorbe dodnes.
Záboj Bohuslav Kuľhavý patrí kzaujímavým postmoderným tvorcom súčasnosti a ak prelúskate túto knižku, výstava maliarových obrazov na jar vOravskej galérii vDolnom Kubíne môže byť pre vás živou estetickou odmenou.
Radoslav Matejov
