ղľáԾ
Kruté storočie
Iboja Wandal-Holm
Zbohom, storočie. Európsky román
Bratislava, Kalligram 2003
Stvorbou dánskej spisovateľky Iboje Wandal-Holm sa mohol slovenský čitateľ prvýkrát zoznámiť roku 1998 v antológii slovenskej literatúry oholokauste Božia ulička. Aj krátky úryvok zjej románu Ѵǰš (pod názvom Osvienčim-Brezinky) aštyri básne, prenikavé lyrické reflexie pohnutej doby, vktorej žila, ukázali, že ide ooriginálnu autorku. Vsugestívnej epickej či lyrickej skratke vie priblížiť kľúčové okamihy zo svojho života. Pre slovenského čitateľa je táto jej výpoveď odobe oto zaujímavejšia a pôsobivejšia, pretože Iboja Wandal-Holm sa narodila avyrástla na Slovensku apráve toto obdobie – šťastné roky mladosti avzápätí obdobie krutého rasového prenasledovania – tvorí ťažisko jej tvorby. Najlepšie to dokumentuje práve román Zbohom, storočie, ktorý sa vDánsku stal bestsellerom. Aj jeho slovenskú verziu pripravila autorka (vjazykovej spolupráci s básnikom Ivanom Laučíkom), ktorá nielenže nezabúda na svoje slovenské korene, ale od svojho vysťahovania do Dánska roku 1955 sa venuje prekladaniu slovenskej literatúry, najmä našich ľudových rozprávok apoézie do dánčiny.
Zbohom, storočie je autobiografický román, jeho prvá kniha Kde bolo, tam bolo svojím názvom evokuje ľudovú rozprávku anaozaj je obrazom autorkinho takmer rozprávkového detstva aranej mladosti, prežitého vkruhu početnej rodiny, ale aj prvých lások anezabudnuteľných priateľstiev vmedzivojnovom Liptovskom Mikuláši, kde panovalo ovzdušie osvietenej znášanlivosti. Táto atmosféra vládla vLiptove od vydania Tolerančného patentu cisára Jozefa II. aautorka ju zachytáva smnohými sugestívnymi anezabudnuteľnými detailami. Rovnako presne zaznamenáva prudký zlom vživote svojej rodiny acelej židovskej komunity vmeste po marci 1939, keď niektorí jej spolužiaci zgymnázia začali chodiť vgardistických uniformách aodvtedy „už nič nebolo na svojom mieste. Dôvera, tolerancia, duševný pokoj, radosť, priateľstvo, istota, smiech, smútok aplač sa stali terčom násilia. Všetky dvere boli dokorán otvorené potupe, poníženiu, krádeži obyčajných vecí azneucteniu intimity súkromného života“. Jedinou voľbou pre mladú židovku ajej sestry je pokúsiť odísť zo Slovenska. Vdruhej knihe Úٱ Iboja Wandal-Holm opisuje dramatický útek do Maďarska, život vBudapešti, kde sa dve bezbranné dievčatá snažia ukryť, striedajú rôzne byty arozmanité prostredia mesta. Sestry sa dostávajú do internačných táborov, vyhostia ich na Slovensko, znova sa pokúsia vrátiť do Maďarska, aby sa vyhli hrozbe odvlečenia do Nemecka. Po obsadení Maďarska nemeckou armádou sa však nevyhnú strašnému osudu židovských obyvateľov: odtransportujú ich do Osvienčimu. Tretia kniha Tma je autorkiným pokusom dokumentárne zachytiť to, čo sa dialo vOsvienčime. Vbásni, ktorá je súčasťou jej rozprávania, avznikla oštyridsaťpäť rokov neskôr, keď vnemeckých novinách Die Zeit nad článkom omasovej vražde uvidela tenký grafický obrys osvienčimskej brány, píše: ,, za touto bránou / kde zlebečných dutín vyblednutých dejín / lezie nemý rak / amizne pospiatky / vbudúcom zabúdaní“. Konkrétne zážitky ztábora, presné, apreto stále rovnako desivé, obrazy zpochodu smrti, keď nacisti pred postupujúcimi sovietskymi aspojeneckými vojskami začali tábory likvidovať, aby zahladili stopy svojich zločinov, majú okrem dokumentárnej hodnoty aj silnú reflexívnu polohu. Autorka sa aspoň čiastočne usiluje porozumieť „nepochopiteľnej obludnej skutočnosti perfektne plánovaného vyničenia“.
Záverečná, štvrtá kniha románu má názov Dlhé brieždenie. Výstižne v nej zachytáva povojnovú atmosféru schaosom adoznievaním vojnovej nenávisti kžidom po ich návrate do spoločnosti. Otvorene, bez idealizovania zaznamenáva správanie osloboditeľskej armády, sovietskeho riešenia spoločenských pomerov po vojne, zažíva prvú dezilúziu zo stretnutia svojich snov srealitou. Keď ju ako vysokoškolskú študentku na začiatku 50. rokov odrazu začnú pokladať za „nespoľahlivý cudzí živel vsocialistickom zriadení“ aneskôr dokonca za možnú špiónku, keďže sa stýka scudzincami, je to pre ňu signál znova pokračovať v hľadaním bezpečného domova. Odsťahuje sa do Dánska, kde sa vydá a stane sa dánskou spisovateľkou, ktorá ale nikdy nepreruší svoje spojenie so Slovenskom ajeho kultúrou.
Zbohom, storočie má podtitul Európsky román anaozaj sa vňom zrkadlí Európa vdvadsiatom storočí – predovšetkým vjej krutej, netolerantnej anásilníckej podobe. Spolu sautorkou sa cítime ako „tulák, pútnik od spomienky kspomienke, zobrazu do obrazu, znocí do dní, zetapy do etapy neskutočnej skutočnosti“.
Anton Baláž
