��������

Jej autor Simon Shuster v prológu prezrádza, že polovica jeho rodiny je ukrajinská a druhá ruská. Otec sa s mamou zoznámili v Moskve a on tam strávil prvých šesť rokov svojho života. Dva roky pred rozpadom Sovietskeho zväzu emigrovali do USA. Vyrastal v ruskojazyčnej domácnosti, a tak má rovnaký materinský jazyk ako Zelenskyj.

V Kyjeve pôsobil od roku 2009 najmä ako spravodajca a reportér týždenníka Time. Zelenského vnímal ako producenta a herca populárnych satirických a humoristických programov, ale aj situačných a romantických komédií. Mnohé z nich sa stali doslova trhákmi kyjevských i moskovských televíznych staníc. Jeden rok Zelenskyj vyhral ukrajinskú verziu Star Dance. Reportér Timu spozornel, keď sa v roku 2018 začalo hovoriť o tom, že v chystaných voľbách by Zelenskyj mohol kandidovať za prezidenta.

V časoch ,,oranžovej revolúcie“ a potom aj povstania na Majdane (kyjevskom Námestí nezávislosti), vyvolaného rozhodnutím prezidenta Janukovyča po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nepodpísať asociačnú dohodu Ukrajiny s EÚ – stál Zelenskyj akoby bokom. Lenže na cestách jeho divadelného súboru po krajine čoraz väčšmi nasával hnev ľudí proti vedeniu krajiny, proti oligarchii a korupcii, všetkému, čo aj on pranieroval vo svojej tvorbe. Ako ozvenu od nich počul: ,,Voloďa, kandiduj za prezidenta.“ Nevtipkovali.

Zlom nastal v dňoch ruského zabratia Krymu. Politické udalosti v Ukrajine nabrali na satiru príliš dramatické a nebezpečné rozmery. Krajina sa ocitla na pokraji vojny s Ruskom. Na Majdane v druhej polovici februára 2014 zakročili proti demonštrantom zásahové policajné jednotky a špeciálne bezpečnostné jednotky Berkut. Ostreľovačom padlo za obeť vyše sto ľudí, zahynulo aj trinásť policajtov.

Zelenskyj si povedal, že nastal čas zaujať politický postoj. V krátkom prejave v jednej z ukrajinských spravodajských relácií povedal: ,,Tentoraz žarty bokom“ a Janukovyčovi odkázal: ,,Už nie ste ukrajinským prezidentom... jednoducho odíďte.“ Novým revolučným lídrom povedal: ,,Keď ľudia chcú rozprávať po rusky, nechajte ich tak... Dajte im pokoj. Dajte im zákonné právo hovoriť po rusky... Milujem túto krajinu a nechcem byť súčasťou žiadnej inej.“ A obrátil sa aj na ruského prezidenta: ,,Milý Vladimir Vladimirovič, nech vám ani len nenapadne uvažovať o vojenskom konflikte. Rusko a Ukrajina, skutočne sme bratské národy... Ak to chcete, môžem vás prosiť na kolenách,“ odkázal Putinovi... „Ale prosím, nechcite, aby si na kolená kľakol náš národ.“ 

Simon Shuster napísal, že takto sa dostal do dovtedy neznámej roly. Počas silvestrovskej noci na prelome rokov 2018 – 2019 do prestávky medzi skeče svojho programu vsunul video, v ktorom stojí pri vianočnom stromčeku, akoby karikoval novoročné prejavy Putina a hovorí: ,,Ľudia sa ma už hodný čas vypytujú: Budeš kandidovať alebo nebudeš?“ Následne prešiel z ruštiny do ukrajinčiny a oficiálne oznámil: ,,Kandidujem na prezidenta Ukrajiny.“ S manželkou Olenou sa o tom, samozrejme, predtým veľa rozprávali; ona bola proti tomu. V noci sa na túto časť programu nepozerali a Olena iba ráno našla v mobile záplavu správ od kamarátov a spolupracovníkov. Obrátila sa na manžela a položila mu logickú otázku: Prečo som sa to musela dozvedieť ako posledná? ,,Aha, zabudol som ti to povedať,“ odvetil jej s úsmevom.

Keď Simon Shuster dorazil začiatkom roku 2019 do Kyjeva, aby písal o prezidentských voľbách, Zelenskyj už bol favoritom. Kampaň viedol po svojom, nezverejnil nijaký podrobný volebný program, ani len neprerušil svoju komediálnu kariéru. Pokračoval v nakrúcaní tretej série úspešného Sluhu národa, v zime a na jar aj vo svojich estrádnych a varietných predstaveniach. V prvom kole prezidentských volieb sa uchádzalo o zvolenie 39 kandidátov a Zelenskyj ich doslova prevalcoval. O tri týždne si v druhom kole proti Petrovi Porošenkovi pripísal závratných 73 percent hlasov. Autor knihy píše, že tieto voľby odhalili prázdne Putinove klamstvá o Ukrajine ako štáte, ktorý je historickým omylom a zlepencom nesúrodých častí, ktoré by po správnosti mali patriť Rusku. Víťazstvo po rusky hovoriaceho Žida z Kryveho Rihu naplno obnažilo, že Putinove teórie o Ukrajine nie sú len falošné, ale priam absurdné, píše Shuster. Vo východných regiónoch, ktoré Putin rád opisoval ako súčasť ,,ruského sveta“, získal Zelenskyj takmer 90 percent hlasov.

Pokúšal sa komunikovať s Putinom. Legendárne je ich stretnutie 9. decembra 2019 za jedným stolom v Elyzejskom paláci, kde boli mediátormi domáci pán Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zelenskyj sa pokúsil prelomiť ľady a po úvodných slovách v ukrajinčine prešiel s úsmevom na ruštinu. Putin však neakceptoval jeho ústretovosť. Iryna Pobjedonosceva, jedna z najbližších Zelenského spolupracovníčok ešte z rokov spoločnej práce vo filmovom štúdiu, po jeho návrate z Paríža povedala, že len výnimočne videla svojho šéfa takého vykoľajeného, ako po jeho prvom stretnutí s Putinom: ,,Zrejme si myslel, že je v ňom viac človečiny.“

Táto ilúzia alebo želanie ho držali dlho. Svedčia o tom aj mnohé postrehy autora z prvých týždňov a mesiacov ruskej invázie v Ukrajine. V Buči, ktorá bola tradične akýmsi dovolenkovým zázemím Kyjeva, zostali po stiahnutí ruských okupačných jednotiek ulice, dvory a pivnice zasypané mŕtvolami zastrelených, umučených a popravených ľudí. Zelenskyj povedal, že pohľad na Buču mu ukázal, že ,,diabol nie je vzdialený, nie je predmetom mýtov a nočných môr. Je s nami na tejto zemi.“ Napriek tomu najbližších spolupracovníkov, ktorí naliehali na prerušenie akýchkoľvek kontaktov s Rusmi, presviedčal, že treba s nimi rokovať. Pokúšať sa nájsť cestu k zastaveniu bojov.

Podobne to bolo v Kramatorsku, kde 8. apríla 2022 dve ruské sedem metrov dlhé ruské rakety s hmotnosťou dvoch ton zasiahli priestor pri preplnenej železničnej stanici – zabili 60 a zranili vyše sto ľudí. Autora knihy ohromili Zelenského slová, že Putin zrejme o tom nevie. Akoby veril, že vojna by sa mohla skončiť, keby mu mohol ukázať zábery z Kramatorska alebo ho priviesť na cintorín v Buči a nechať ho nazrieť do jamy s telami mŕtvych. ,,Nevidím inú možnosť, len si s ním sadnúť k rokovaciemu stolu a vyjednávať,“ povedal Zelenskyj v rozhovore s novinármi.

Shuster postrehol jednu z ťažiskových irónií Zelenského života: bojuje proti opätovnému vzostupu impéria, v ktorom vyrastal. Prezident pritom vysvetľoval, že v mocnom štáte, ktorému čelia, ,,Ukrajinu vnímajú ako spochybnenie vlastného prežitia.“ A vzápätí v jednom z rozhovorov s autorom knihy varoval: ,,Ak nás zhltnú, aj na vašej oblohe stmavne slnko.“