ղľáԾ
Bratislava, Kalligram 2010.
Preklad Peter Macsovszky
ѱá Zem, Zem!... vznikli na začiatku 70. rokov minulého storočia, keď sa Márai vrátil ksvojim denníkom zkonca vojny, prepracoval ich adoplnil. Prvýkrát vyšli vToronte vroku 1972 apatria medzi najúspešnejšie spisovateľove diela. Do rúk slovenského čitateľa sadostávajú po Knihe byliniek a porománe Sviece zhoria dotla akotretí zväzok série vydavateľstva Kalligram.
ѱá Zem, zem!... zachytávajú Máraiove subjektívne dejiny Maďarska od začiatku nemeckej okupácie až poautorovu emigráciu zkrajiny roku 1948. Kompozične sakniha delí nadve časti. Prvá po krátkej pasáži venovanej Nemcom reflektuje stretnutie sosovietskymi vojakmi aobdobie spolužitia sokupantmi. Zlomové historické okamihy Márai rieši exodmi. Ponemeckej okupácii odchádza zBudína nadedinu. Traumu z prítomnosti dobyvateľov zobrazuje cezportréty jednotlivých vojakov, ktorí predstavujú pestrú škálu charakterov – odukrutnosti po ľudskosť, odvzdelanosti poobmedzenosť. Spomienky dopĺňa impresiami z čítania kníh. Druhá časť jevenovaná nástupu komunistov. Pre čitateľa je veľmi vzácne prežiť dejiny nielen zperspektívy veľkej – vojenskej apolitickej – histórie, ale aj očami človeka, ktorý uvažuje, hodnotí, porovnáva a hľadá sisvoje miesto vzmenenom svete. Pocit postupného odcudzenia odkrajiny, ktorú tak vášnivo miloval, dal názov celej knihe. Autor túži nájsť zem, kde bymohol žiť. Posovietskom „oslobodení“ odchádza doParíža, kvôli maďarčine, bezktorej akospisovateľ nevie existovať, sa však vracia domov. Keď munastupujúca sovietska mocnedovolí ani saslobodne vyjadriť, anislobodne mlčať, a núti ho dokolaborácie, Márai opúšťa vlasť. Nikdy neodpustil režimu, že simusel vybrať medzi milovanou maďarčinou arovnako milovanou slobodou. Vtexte dominuje trpkosť adezilúzia.
Máraiove diela preložili domnohých jazykov a tešia sa z veľkého úspechu aj vzahraničí. Je toazda ajpreto, že vspoločnosti predstavoval rešpektovanú autoritu, a ajdnešná spoločnosť potrebuje počuť slová niekoho, koho si môže vážiť. Márai zachytáva proces poznávania vo vývine, zobrazuje duševné pochody a úvahy, ktoré hoformujú, pretvárajú jeho postoje. Svoje názory neponúka hotové, sformulované, akoby zkazateľnice, aleako výsledok pôsobenia dynamizujúcich činiteľov osobného života, spoločnosti adejín, zaznamenáva proces myslenia, zmenu názorov, zároveň však ostáva pevný privyznávaní princípov meštianstva ahumanizmu. Pluralita charakteru, stabilita hodnôt spružnosťou reakcií navonkajšie podnety sú čitateľsky aj ľudsky veľmi cenné. Preslovenského čitateľa je určite dôležité, že pochádzal z Košíc, anoblesná košická atmosféra meštianstva sastala základom jeho meštianskej identity. Vmnohých svojich dielach na báze historických úvah tematizuje meštiansky spôsob života, ktorý považuje zatvorcu európskej kultúry ahodnôt: „Byť meštiakom jeposlanie. Mešťan bolpre mňa najlepším ľudským fenoménom, ktorého vytvorila moderná západná kultúra, lebo mešťan vytvoril modernú západnú kultúru.“ Podľa neho život vmeste neznamená samotu, prázdnotu acudzotu, ale možnosti, stretnutia amisiu. Európa potrebuje spisovateľa, ktorý otvorene hlása humanitu a hľadá jejnové poslanie. Márai ostal Európe celý život verný. AEurópa si hozato teraz oceňuje.
Márai krásne znie aj poslovensky, no vpreklade sa vyskytujú drobné faktografické nepresnosti (budinský Mátyás templom – pomenovaný podľa kráľa Matiáša – vpreklade uvedený akoMatúšov chrám). Vydanie jeelegantné, doplnené bohatým poznámkovým aparátom, rušivo však pôsobí, že číslovanie poznámok jeoproti číslovaniu stránok posunuté.
