ղľáԾ
Blízke avzdialené svety súčasných poetiek
Lucia Pavlíková: Žena zkonzervy
Prešov, Polygrafprint 2005
„Hašterivá, zlá, hlúpa“ je žena zkonzervy Lucie Pavlíkovej. Má „ťažký dotyk“ aráta „nové odpúšťania apravdaže staré sny“. Vo „veľkých tabakových očiach“ vie čítať nedospané rána, vyprchanú kávu amodré pondelky. Ana jej cestách ju vždy počká iba Kerouac.
Čítať túto ženu zkonzervy znamená nakúkať do jej pocitov. Sú jemné, citlivé a plné krehkého ženstva, ktoré potrebuje cítiť lásku (bež mi oproti / túžim pochytať tú lásku / do štyroch rúk). Pavlíková sa nemusí na nikoho hrať, vyrovnáva sa so vzťahmi okolo seba, vyberá detaily, všíma si to najobyčajnejšie apotom píše. Jej básne sú zrazu mozaikou kratučkých príbehov a situácií, ktoré nám pootvárajú vrchnák aj do nášho vlastného vnútra, do našej skrytej konzervy.
Táto poézia sa zakladá ešte na jednej vlastnosti – potrebe byť sem-tam v novom a intímnom vzťahu nielen so svojimi blížnymi, smužom, ale aj sama so sebou. Sila básnického výrazu vychádza uautorky zuž spomínanej autenticity a prirodzenosti. Všetky fragmenty mozaiky tak nadobúdajú novú kvalitu: vieme ich stotožniť aj s našou vlastnou skúsenosťou.
Obraznosť, ktorú Pavlíková používa, akoby pochopila, že láska, vzťah muža a ženy, detstvo, túžby a všetko to ostatné sú pre poéziu témou a nie samotnými básňami. Jej poetické nazeranie na skutočnosť ju tak nemôže sklamať. Najsilnejšie sa to prejavuje vdruhej atretej časti, vsilne vypointovaných básňach, napr. (ď mi škrabkáš / chrbát / myslím na iných mužov / vzrušuje ma / že si na to neprišiel // kto vie / komu škrabkáš chrbát / ty). Vtýchto textoch sa potom často dostáva do popredia už zpredchádzajúcich veršov citeľná erotickosť. Tretia časť pôsobí najvyspelejšie. Príjemne završuje knihu azdá sa, že aj jednu etapu vživote autorky.
Lucia Pavlíková je v poézii prirodzená, nenútená, pôsobí žensky aje svojská. Ato sa dnes nevidí tak často.
Radoslav Tomáš
