ղľáԾ
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Pre toho, ktoverí napovery viažuce sa k číslam, môže byť 13. kniha nešťastím. Trinásta kniha Dominika Dána zasedem rokov je však okrem svedectva o násilí a nešťastí aj dôkazom oautorovej usilovnosti atvorivej plodnosti. Názov Žiješ ibadvakrát odkazuje nabondovku zroku 1967, ktorá sa vkinách premietala pod názvom Žiješ lendvakrát. Táto stopa je však falošná, rovnako akoanotácia, ktorú používajú niektorí internetoví predajcovia Dánovej detektívky. Vraj ide o príbeh profesora Puskailera, matematického génia... Kdeže! Puskailerov príbeh opísal Dominik Dán už vroku 2007 vdiele Cela číslo 17. NaCelu... najnovší slovenský detektívny román nadväzuje iba časovo, začiatkom roku 1997, čo autor v úvode novej knihy dovetkom kPuskailerovmu príbehu ajnaznačí. A tým nekončia autorove prefíkané slepé uličky azavádzania... Tak bývajú štruktúrované kvalitné detektívky. Ibaže Dán vykrúca pátranie vraždárov (teda detektívov zoddelenia vrážd) doskutočnej vývrtky: zdomnienok upletie prípad akoremeň, ktorý vzápätí spľasne akovyfučaný balón, abyhneď nato zapadol dostavebnice príčin bujnejúceho skrytého nádoru, trestnej činnosti, ktorej sa Dánovi protagonisti zatiaľ aniokrajovo nevenovali. Jetak trochu napováženie, že aninepočuli, nečítali, lebo nadnovým motívom otvárajú oči akoAlenka v ríši divov. Taktiež sa možno zamyslieť nad účelnosťou vtipnosti na úrovni vulgárnejších bonmotov stále vtej iste schéme využívajúcej nacharakteristiku prehovorov opozitá.
Akýmsi vedľajším príbehom, a bystrý čitateľ tuší, že si ním autor pripravuje pôdu naniektorý z ďalších románov, jeosobná anabáza mladého detektíva oddelenia vrážd Pavla Kukučku alias Kukyho. Dán vnej rozohral citlivý part zomierania nevyliečiteľne chorého človeka aetickosti eutanázie, pochopiteľne, v závere s príslušným otáznikom nadkonkrétnou trestnou zodpovednosťou.
Spestrením lineárne fabulovaného deja jetiež zobrazenie hyenizmu súkromne ovládaných bulvárnych médií, ktoré autor precízne a nakonkrétnych postupoch práce nekompromisne odhaľuje. Naslovenskú prostonárodnú strunu zase trochu klišéovito brnká v prípade poukazovania naodbornú neschopnosť vyšších šéfov. Ako ajpri iných prípadoch, ani tu sineodpustil rozšírenie okruhu dejotvorcov oniekoľkých fundovaných akvaristov – nuž, každý má nejaké svoje hobby, bývalý džokej Dick Francis práve naprostredí súťaží s koňmi vybudoval svoju úctyhodnú detektívkarsku kariéru.
Komu doteraz nie jejasné, čomu sa Richard Krauz, Jozef Fischer, EdoBurger, Petra Pergnerová a ďalší detektívi vrecenzovanom príbehu venujú, tomu nech napovie záverečná veta: Každý človek žije nielen sám preseba asvojich blízkych zasvojho života, ale aj po ňom v... spomienkach.
