ղľáԾ
Len aby tak bolo
Pavol Weiss: Žime, potom uvidíme
Bratislava, L. C. A. 2003
Pri interpretáciách či hodnoteniach slovenskej prózy stále nástojčivejšie počuť hlasy volajúce po románe. Sprozaickým debutom Pavla Weissa Žime, potom uvidíme do našej literatúry spoločenský román opäť vchádza. Autor na široko komponovanom pôdoryse viažucom sa kpostave podnikateľa Viktora opisuje nielen život muža, ktorého manželstvo je nefunkčné. Viktor si nerozumie so svojím dospievajúcim synom, peniaze používa na riešenie problémov, vydržiava si mladú milenku avdiele sa neabstrahuje ani od témy korupcie vpolitike apodnikaní.
Kompozícia románu je postavená na dynamike Viktorovho vnútorného vývinu. Tento úspešný podnikateľ cez spomienky na synovo detstvo, rozvraty vmanželstve aneľahké začiatky vpodnikaní prehodnocuje kvalitu vlastného života ispôsob prežívania ľudí, ktorí ho obklopujú. Román nám tak ponúka pohľad do životov Viktorových spolužiakov – lekára Milla, bezdomovca ažobráka Marcela istaršieho spoločníka vo firme Alexa. Dozvedáme sa opodvode, akým začalo jeho podnikanie, že má miernu nadváhu, mal by prestať fajčiť, bojí sa osyna ktorého by chcel pochopiť, aže Anna – jeho zatiaľ právoplatná manželka – premýšľa orozvode. Hlavnými dejovými líniami sú Viktorov osobný život, premeny sveta postáv, sktorými je vúzkom kontakte aživot spolužiaka Marcela vopustenej záhradnej chatke. Snaha ozblíženie so synom Damiánom stroskotá, vyhliadky na vládny tender, oktorý sa so spoločníkom uchádzajú, sú neisté. Pri návrate zo služobnej cesty Viktor havaruje apostupne nadobúda presvedčenie, že svoj život musí od základov zmeniť. Prehodnocuje svoj vzťah kpeniazom aich moci – stále viac nesúhlasí spraktikami získavania zákazok softvérovej firmy, ktorej je spoločníkom, podplácaním. Pálčivým sa javí prostredníctvom tohto problému inevysporiadanie sa sformálnym manželstvom, či snaha starať sa osyna. Románom sa mihne obraz bujarej oslavy špičiek spoločnosti aosud mladého hackera – narkomana Romana.
Autor sa snažil od začiatku vyplniť významové aobsahové polia románu, dôsledkom toho je vytŕčanie niektorých epizód aposolstiev. ZViktora tak neraz srší urozprávanosť anezvládnutá štylistika, nie je ani hĺbavý mysliteľ, ani britký ironik. Objavuje sa nemohúcnosť abezradnosť pri riešení problémov. Hlavná postava ijej konanie sú na mnohých miestach nepresvedčivé. Debutant sa mohol viac sústrediť na precizovanie pasáží, ktoré držia hlavné tkanivo diela, zatiaľ čo iné mohol vynechať aposunúť ich do implicitnej roviny. Vzhľadom na Weissov pozorovací talent by potom bola radosť zčítania, ba i „videnia“ jeho románu väčšia.
Vladislav Doktor
