Nadväzovanie pretrhnutého sveta
Od roku 1996 realizuje Vydavateľstvo Matice slovenskej rozsiahly edičný projekt Slovenský svet, doteraz vyšlo 21 diel. Jeho cieľom je sprístupniť slovenskému čitateľovi tvorbu exilových autorov na Slovensku nedostupnú do roku 1989 avtedajšou literárnou históriou zamlčiavanú. Predovšetkým ide obásnikov A. Žarnova, G. Zvonického, M. Šprinca, Jána L. Doránskeho aautorov esejistických či spomienkových diel približujúcich osudy slovenskej emigrácie po roku 1945 a1948 Jána Okáľa (Výpredaj ľudskosti) a Jozefa A. Mikuša (Slovensko v dráme Európy). Nemohli vyjsť ani Hronského exilové diela, knihy Pavla Hrtusa Jurinu aďalších autorov, ktorí začali literárne tvoriť ešte vmedzivojnovom období a ich literárna tvorba sa rozvinula naplno až vexile, ako to bolo uAgneše Gundovej-Jergovej – známej Maríny Havranovej zHlasu Ameriky. Jej kniha Putovanie za dotykom askvelým literárnym portrétom Kolomana Sokola. Edícia Slovenský svet ukazuje aj prerušenú tvorivú kontinuitu jednotlivých autorov: Dilonga, Žarnova, Doranského, Hrtusa Jurinu apredovšetkým J. C. Hronského. Editorom Slovenského sveta je matičný literárny historik Peter Cabadaj, ktorý dielo každého autora približuje autorským medailónom a kalendáriom jeho života.
Okrem spomenutých autorov vyšli vuplynulých rokoch idiela menej známych – Petra V. Rovnianka Zápisky zaživa pochovaného, autentické svedectvo bankára slovenských vysťahovalcov, ktorého pád pripravil oživotné úspory tisíce jeho krajanov; rozsiahly román Petra Klasa Satan proti Bohu, prinášajúci odlišný pohľad na SNP; exilová básnická aepigramatická tvorba Jána L. Doránskeho Pri chladnom kozube prináša aj obohacujúci pohľad na exilové reálie. Zkníh, ktoré vyšli vedícii Slovenský svet vlani, si zaslúžia pozornosť najmä nasledujúce tri diela:
Metod M. Balco
Život na dvoch kontinentoch
Pamäti Metoda M. Balca, syna slovenských vysťahovalcov, ktorý prežil detstvo amladosť na Liptove apo skončení druhej svetovej vojny sa ako americký občan rozhodol vrátiť do svojho rodiska vUSA, sú živým a veľmi pútavým svedectvom o tejto významnej osobnosti slovenského života vzahraničí. Svoje americké občianstvo využil na účinnú pomoc slovenským, najmä politickým emigrantom, ktorí sa ocitli vrakúskych anemeckých utečeneckých táboroch v bezprávnom postavení asbiľagom prisluhovačov fašistickému režimu, dostal ich do táborov UNRRA apomáhal im odísť do juhoamerického či kanadského exilu. Keď sa roku 1947 usadil vUSA apostupne tu získal primerané ekonomické aspoločenské postavenie, pracoval vrôznych krajanských spolkoch, v Svetovom kongrese Slovákov avýznamné postavenie získal ako predseda slovenského oddelenia Republikánskej strany. Vkapitole Spomienky na vedúce osobnosti Republikánskej strany Balco píše, že počas 38-ročnej spolupráce svedením tejto strany mal možnosť zoznámiť sa sdesiatkami popredných amerických osobností, vrátane piatich prezidentov: Eisenhowera,Nixona, Forda, Busha st. aRegana. Využil svoje postavenie na sprostredkovanie stretnutí významných predstaviteľov americko-slovenského verejného života s politikmi vBielom dome a sám má nepopierateľnú zásluhu na neskreslenom informovaní o postavení Slovákov vmedzivojnovej ipovojnovej Československej republike. Balcove pamäti sú doplnené početnými, často unikátnymi fotografiami, prinášajú bohatstvo informácii, ktoré nám približujú nielen osud Metoda M. Balca, ale celej jednej generácie Slovákov, „hnanej žitia nevôľou“ na rôzne kontinenty sveta.
Anton Baláž