ղľáԾ
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2008
Šesťdesiate roky boli zlatým vekom generácie, ktorá sa vprvej triede ešte modlila, ale vdruhej už spievala Pieseň práce, učila sa odriekať pioniersky sľub ajej hrdinami boli Zoja Kosmodemjanska, Pavlík Morozov aTimurova družina. Vroku 1960 bolo ešte aj Bratislave veľkou udalosťou otvorenie prvej samoobsluhy na Obchodnej (predtým Molotovovej) ulici, ale stredoškoláci už nestrácali čas skúšaním zväzáckych košieľ, ale ladili si po večeroch Laxík – Rádio Luxembourg aobjavili na ňom Beatles, hudbu, ktorá bola očomsi celkom inom ako slaďáky sorchestrom Gustava Offermanna, vyjadrovala ich životný rytmus – aotvorila im cestu kvlastnej hudbe, kvlastnému autentickému prežívaniu sveta. Začínali sa zlaté 60. roky, „neopakovateľný závan slobody anádeje, ktorú potom brutálne potlačili sovietske tanky adoničil normalizačný komunizmus“ – ako presne charakterizuje toto obdobie vpredslove Kamil Peteraj.
Juraj Šebo sa sústreďuje na bratislavské šesťdesiate roky, smnožstvom pôvabných detailov predstavuje povestné, už dožívajúce krčmy avinárne, programy divadiel akín, prvé verejné produkcie Lasicu aSatinského, prvé máje, ale aj „manifestačné“ miesta mladej generácie „Korzo, Pinkáč aPekáč“, pozoruhodné postavy apostavičky mesta, kde viac ako povestný elegán Schőner Náci mladú generáciu zaujal zakladateľ slovenskej kulturistiky Juraj Višný, prvá misska Betka Štrkulová, famózny komentátor Gabo Zelenay, legenda bratislavského futbalu Jim Šťastný ahokejová legenda Jožo Golonka. Šebova kniha zároveň zahŕňa aj pamäť doby, keď „chlieb stál dve šesťdesiat, rohlík tridsať halierov, cigarety Bystrica korunu šesťdesiat, Lipy za dve anajlacnejšie Detvy za korunu“, alebo nám pripomína signálne heslo, priam magickú vetu tých (a potom, žiaľ, ešte aj ďalších dvadsiatich) rokov reálneho socializmu: „Dostali banány.“ Nehovoriac otom, že zaznamenáva aj všetky tie úžasné veci, ktoré knám začali prichádzať zpredtým ťažko ohováraného Západu, ako minisukne, twisťáky či šuštiaky, ktoré Milan Lasica označil za „absolútny zázrak“ šesťdesiatych rokov.
Šebovu knihu možno označiť za pamäťovú kroniku, neštylizovaný, literátskosťou nezaťažený pohľad jedného zgenerácie, ktorá sa začala formovať auvedomovať si svoju osobitosť koncom päťdesiatych rokov. Jedným ztakýchto miest vBratislave bolo Gymnázium na Makarenkovej ulici vPetržalke, škola „ktorá bola zvláštna tým, že sa tu zišli študenti, ktorých kádrový posudok nebol na takej úrovni, aby mohli študovať vmeste. Chodili sem deti všetkých zelovocárov, mäsiarov, lekárov, zlatníkov, také maloburžoázne živly... Medzi absolventov školy neskôr patrili aj také známe osobnosti, ako Žbirka, Labuda, Peteraj, Párnický, Müller astarosta Luníka 9“. Aj preto autor, ktorý sa na škole ocitol „hrou osudu“, venuje osobitnú pozornosť svetovej idomácej vlne bigbítu,portrétuje bigbiťákov a ich najdôležitejšie postavy Ursínyho, Hammela aVargu aj legendárnu skupinu Beatmen. Práve miesta akluby, kde sa schádzali (najmä legendárne véčko) tvorili skutočné nóvum tejto doby aboli najcharakteristickejším znakom zlatých šesťdesiatych rokov nielen vBratislave, ale vcelom Československu. Rovnako to platí ovšetkých tých dobových rekvizitách, ako magnetofóny Sonet Duo, rakúske zapaľovače, prvé tranzistory, ktoré pre generáciu 60. rokov predstavovali podobný objav ako pre dnešnú mobil. Skvelú autorovu pamäť, ktorá prekvapí, pobaví ipoteší nielen pamätníkov, rovnako skvele vknihe dopĺňa množstvo dobových fotografií Juraja Bartoša, Karola Kállaya, Petra Procházku aŠtefana Tamáša.
Šesťdesiate roky, ako upozorňuje aj autor, to „nebol len svet hudby, bigbítu, ale aj výtvarného umenia, architektúry, filmov“. A bol to ešte aj svet literatúry, rád by som doplnil autora. Nevyčítam mu ani, že sportrétoval len jediného literáta, spolužiaka Kamila Peteraja. Práve pri čítaní Šebovej knihy som si uvedomil, že nikto z nás zatiaľ takto presne apôsobivo nepredstavil našu literárnu generáciu 60. rokov – ten rovnako nezabudnuteľný pocit slobody aintenzívnej tvorivosti, ktorý sme vBratislave (hoci vidiečania) zažívali aj my: Mitana, Dušek, Habaj, Štrasser, Pius, Osamelí bežci aďalší autori. Šebovu knihu preto vítam ako podnet avýzvu zaznamenať rovnako príťažlivo aj naše zlaté šesťdesiate roky.
Anton Baláž
