Recenzia
Lýdia Čelková
08.11.2010

Zlodejka kníh – Markus Zuzak

Markus Zuzak: Zlodejka kníh

Bratislava, Ikar 2010

Preklad Vladislav Gális

Austrálskeho spisovateľa M. Zuzaka inšpirovali k napísaniu bestselleru Zlodejka kníh matkine spomienky.

Rozprávačom príbehu deväťročnej Liesel je Smrť. Osud dievčatka ajej brata Wernera sleduje od cesty vlakom kadoptívnym rodičom (1939) až po koniec vojny. Werner však cestou umiera. Na cintoríne Liesel zdvihne zo snehu knihu, ktorú stratil miestny hrobár. Je to jej prvá krádež anavždy jej pripomínala mamu abrata.

Liesel sa ocitla vrodine Hubermannovcov v mestečku Molching neďaleko Mníchova akoncentračného tábora Dachau. Musela sa prispôsobiť hrmotnej ajednostaj šomrajúcej matky Rose, prekonávať nočné mory aprežiť poníženia vškole, kde zistili, že nevie ani čítať, ani písať. Boj spísmenkami zdolávala strpezlivýmotcom Hansom. Postupne objavovala silu slov, aHans pre ňu na Vianoce vymenil za tabak dve knihy.

Vojna neušetrila ani Molching aLiesel stála zoči-voči hladu (trochu ho zmiernili drobné krádeže), strachu, nenávisti, klamstvám... Pri jednom verejnom pálení kníh zpahreby jednu uchmatla, hoci cítila, že ju pozoruje nehybný tieň. Patril starostovej manželke, ktorá Liesel neskôr ukázala ich bohatú knižnicu.

Transporty Židov pokračovali, žilo sa čoraz ťažšie. Do života rodiny vstúpil aj 24-ročný Žid Max, syn Hansovho spolubojovníka. Ukryli ho vpivnici a Liesel sa stala jeho spojkou svonkajším svetom. Max sa jej odvďačil vlastnoručne vyrobenou knižkou postrehov, myšlienok sobrázkami (na vybielených stránkach Mein Kampf). Starostova manželka darovala dievčatku zápisník, aby si mohlo písať vlastný príbeh. Keď si vpivnici čítala jehoposledný riadok ,,slová som nenávidela aj ľúbila a dúfam, že som ich napísala správne“, Molching bombardovali. Zcelej ulice prežila iba Liesel. Slová jej zachránili život.

Sugestívny príbeh je emotívnym obrazom zvrátenosti fašizmu anezmyselnosti vojny.

Lýdia Čelková