Knihu Zmŕtvychvstanie: Revenant (Vydavateľstvo Motýľ 2016) v se-
rióznom preklade Slavomíra Hrivnáka ani netreba predstavovať.
Chodníček k čitateľom jej vyšliapal už oscarový film natočený podľa
námetu. A ako to býva, vo vzduchu ostáva visieť večná otázka: je lepšie
literárne alebo filmové spracovanie? Obe médiá majú čosi do seba, nejaké
pre a proti sa vždy nájdu podľa našich osobných preferencií. No aj tak. Pre
dnešnú mainstreamovú kinematografiu typický príliš rýchly sled scén nie
je to isté ako dychtivé otáčanie strany za stranou. Kým s nemým úžasom
sledujeme film a raz-dva je po ňom, každá stránka tejto knihy umožňuje
oslobodiť vlastnú fantáziu bez obmedzení, dať jej toľko priestoru, koľko
potrebuje. Silný vizuálny charakter dobrodružného románu Zmŕtvych-
vstanie o neobyčajnej húževnatosti človeka túžiaceho po pomste hovorí
jednoznačné „pre“. Majestátne stolové hory Spojených štátov amerických,
mohutná rieka Mississippi, krvilačný grizly a ešte krvilačnejšie kmene
indiánov. A tam, uprostred panenskej divočiny, skupina tvrdých chlapov,
ktorí sa vydávajú na dlhé mesiace loviť zver. Zomierajú oskalpovaní či
dodriapaní divou zverou, štvaní nekompromisným počasím, neustále
hladní, unavení. Tvrdé podmienky ich okresali natoľko, akoby už ani neboli
ľudskými bytosťami. Veľa fyzického utrpenia lovcov mení aj vnútorne.
Autor Michael Punke nezanedbáva ani túto rovinu. Popri hlavnej dejovej
línii odohrávajúcej sa v rokoch 1823 až 1824 nám jedného po druhom
predstavuje – ich charakterové vlastnosti, úryvky z ich minulých životov.
Nájde sa tu pestrá paleta charakterov – od tých najskazenejších mužov
až po mladíka s takmer čistou dušou. A, samozrejme, hlavný hrdina –
bývalý námorník, pirát a skúsený traper (lovec) Hugh Glass, ktorý „strávil
v divočine roky. Bol ako kýl, ktorý spevňoval kostru lode, a dodával ostatným
neochvejnosť už len svojou prítomnosťou“.
V prvej časti knihy bojuje Glass o život. Grizly mu dokmásal všetko, čo
sa dalo, a jeho druhovia ho opustia, veď čoskoro aj tak zomrie. Nenechajú
mu ani tú poslednú nádej – pušku a nôž, bez ktorých v horách nemá šancu
prežiť zdravý, nieto ešte polomŕtvy traper. Glassova túžba po pomste
sa v prvej časti zhmotňuje v jeho vôli prežiť, v tej druhej ho zaslepuje
vidina pomsty a zradcov nekompromisne stopuje. Kým sa s mučivými
bolesťami plazí dlhé míle a niekoľko dní za obživou či úkrytom, môžeme
sledovať aj jeho vnútorné hľadanie riešení. Roky strávené v horách ho
mnohému naučili, analyticky a podrobne popisuje rôzne formy kladenia
pascí a v dramatických okamihoch, keď stojí zoči-voči hladnému vlkovi,
s jasným zvažovaním možností a nepredvídavou logikou z nich dokáže
prekvapivo vykľučkovať. Aj keď nie vždy bez fyzickej ujmy.
Beštiálnosť nie je niečo, s čím sa narodíme, ale čo z nás robia vonkajšie
okolnosti, tvrdé životné podmienky a stopy možno nájsť aj vo výchove,
v surovom zaobchádzaní rodičov s ich deťmi. V prvom pláne je román
Zmŕtvychvstanie o pomste a sile človeka, v tom druhom, menej zreteľnom,
o tenkej hranici medzi ľudskou a zverskou stránkou človeka.
