ղľáԾ
Patrik Oriešek: Cesta do krajiny Draka. Ilustrovala Han. Bratislava: Monokel, 2020
Vydať sa na ďalekú cestu do Číny by dnes bolo rovnako náročné ariskantné ako vdobe Marca Pola. Oveľa zodpovednejšie je zostať doma a siahnuť po knižke zvydavateľstva Monokel.
Príbeh benátskeho kupca acestovateľa spracovali literárny kritik aprekladateľ Patrik Oriešek ailustrátorka Han, graficky publikáciu upravila Martina Rozinajová. Cesta do krajiny Draka predstavuje knižný debut obidvoch autorov.
Patrik Oriešek vyštudoval ukrajinistiku a bulharistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV vBratislave aako redaktor a dramaturg v Rádiu Devín. Vytvoril niekoľko desiatok literárnokritických pásiem o súčasnej slovenskej literatúre a cestopisnej literatúre, stojí tiež za rozhlasovým kulturologickým projektom Iné svety – iné pojmy.
Pseudonym Han znie orientálne, patrí však mladej slovenskej ilustrátorke Hane Križanovej. Študovala záhradnú akrajinnú architektúru na Slovenskej technickej univerzite asociálny dizajn na Vysokej škole úžitkového umenia vo Viedni. Jej ilustrácie sa objavili vknihe Moniky Kompaníkovej aKamily Musilovej Kvapky na kameni (2019), vo viacerých časopisoch, na grafikách Čiernych dier, na puzzle Puclepucle, na produktoch vydavateľstva Artforum. Vystavovala napríklad na festivaloch Next Comic vLinzi aLUSTR vPrahe.
Aktualizácia tradičného
Znovuspracovať „starú známu“ tému či príbeh je pre spisovateľa aj ilustrátora vždy veľkou výzvou. Oprášiť nánosy iných spracovaní, odkryť jadro, citlivo obliecť starého ducha do nových šiat, ktoré mu sedia apristanú. Patrik Oriešek aHan túto úlohu zvládli bravúrne.
Kniha veľkým formátom,tvrdou väzbou, farebnosťou aornamentálne riešenou predsádkou evokuje zbierky orientálnych príbehov anavodzuje trochu tajomnú atmosféru. Sýte farby korenia sa miešajú s tónmifialovej, modrej abielej vodvážnych kombináciách.
Cesta do krajiny Draka začína knižnou obálkou, ale viac onej prezrádza predsádka. Keď si pozorne prezrieme ornament tvorený béžovou líniou na červenom pozadí, nájdeme vňom ukrytý dračí chvost, zuby, vlny mora, oblaky, dažďové kvapky alebo slzy, pagody, stromy arastliny, lode, jazdcov, labyrint, mreže aďalšie atribúty veľkej cesty benátskeho kupca. Marco Polo sa nám prihovára hneď vúvode: „Cesty. Koľko dní, mesiacov, rokov som na nich strávil? Koľko míľ som prešiel púštnym prachom, mazľavým blatom asnehovými závejmi? Ateraz sedím tu, vtomto paláci, ktorý je pre nás oboch väzením, priateľ môj, azdlhej chvíle spomínam na to, čo som videl aprežil.“
Marco Polo sa na cestu „na koniec sveta“ vydal ako dvanásťročný vsprievode otca a strýka, do Benátok sa vrátil vzrelom veku. Objavil Kataju, krajinu Draka aslúžil vládcovi ďalekých krajín na východe – veľkému chánovi. Jeho cestu charakterizuje drsnosť aj jemná krása, nebezpečenstvo aj ochranná náklonnosť chána.
Výtvarný výraz knihy spočíva vo vyváženosti grafickej tvrdosti smaliarskou mäkkosťou. Geometrická (miestami kubistická) štylizácia tvarov je zjemnená rastrami znenápadných precíznych čiar, šrafúr, ale aj škvŕn. Autorka pracuje srastrami funkčne – niekedy nimi navodzuje dojem štruktúry alesku jašteričej kože, prskanie draka či síry, inokedy zobrazuje zvírený púštny piesok, hmlu, sneh. Vďaka rastrom digitálne ilustrácie Han dosahujú magickosť surrealizmu.
Ľudia akrajina
Text Patrika Oriešeka obsahuje najmä opisy prostredia, krajiny, prírodných scenérií a ľudských činností. Ilustrácie sa textu prispôsobujú, ľudské figúry nie sú vo výjavoch dominantné. Výnimkou je zobrazenie Mongolov, oblečených do „krásnych kožušín“, so „skvelou zbrojou“, ktorí vedia obratne používať šable aluky, „strieľať ako nikto iný“, sú vynikajúci jazdci, odhodlaní, vytrvalí, schopní napredovať aj na dne síl. Zobrazenie Mongolov pripomína hrdinov, mužské jazdecké portréty zachytené zpodhľadu. Ženy adeti sú podľa hierarchie zobrazené menšie, majú tiež miernejšie výrazy tvárí. Ďalšou výnimkou je chán oblečený vzlatom rúchu (zobrazený tvárou kčitateľovi, umiestnený na vrchole pyramídového schodiska). Vo väčšine výjavov človek dopĺňa krajinu iba ako malý detail vo veľkom celku. Cudzinci, teda Marco Polo, jeho otec astrýko sú často zobrazení ako drobné siluety jazdcov, bezvýznamné figúrky.
Krajina Draka je veľmi rozľahlá arozmanitá. Vniektorých častiach pôsobí nehostinne, tvoria ju ostré, špicaté tvary zdôrazňujúce tvrdosť skál anebezpečenstvo, ďalšie jej kúty sú zelené aúrodné. Súčasťou krajiny sú mestá. Ztextu sa dozvedáme oich podobe, najmä oletnom azimnom sídle chána.
Chán prijal benátskych kupcov vzimnom hlavnom meste Tatu. Umelé mesto vtvare štvorca obohnané múrmi avodnou priekopou malo dvanásť brán, po tri zkaždej svetovej strany. Ukrývalo ohradený honosný palác, umelé kopce, jazierka s kaprami, podzemnú rieku. Ilustrátorka nám ponúkla abstrahovanú podobu mesta – jeho pôdorys.
Sracionalizáciou obrazu (s premenou obrazu mesta alebo plavby na mapu) sa stretávame vknihe viackrát, čo podporuje jej cestopisný charakter. Serióznosť mapám dodáva napríklad zobrazenie kompasu, čísla, vyznačenie trasy., ale aj používanie vtáčej perspektívy pri zobrazení krajiny.
Marco Polo cestoval dlhé roky po krajine Draka. Videl azažil všeličo, ale to, čo skutočne hľadal, nájsť nemohol. „Draka som vídal na obrazoch vpalácových sálach, vytesaného na kamenných stĺpoch na kamenných stélach, vytetovaného na ľudskej koži. Počúval som oňom piesne roľníkov irozprávanie lodníkov, no živého som ho viac nestretol.“
Jazyk symbolov
Ilustrácie Han sa k nám vknižke prihovárajú aj prostredníctvom symboliky. Hneď vúvode vidíme červenú šnúru uchopenú rukami, ktorá sa ďalej vizuálne aj významovo transformuje (sprevádza čitateľa vpodobe prerušovanej čiary, ukazuje bezpečnú cestu, označuje palác chána). Aj zobrazenie rúk sa transformuje, od prvého obrazu, keď ich vnímame ako ruky Marca Pola ajeho priateľa, až knáznakom akejsi vyššej moci, ktorá manipuluje, vládne, drží vmoci, rozhoduje, stráži väzenie Marca Pola (cestovateľa alebo špióna?) či ruke osudu.
Niektoré zo symbolov sa vilustráciách alebo texte objavujú nenápadne (vták fénix, kapor), iné explicitne (chán jazdí na bielej kobyle, na vôdzke vedie leoparda, vklietkach chová orly asokoly).
Najvýraznejším symbolom vpríbehu zostáva drak. Benátski kupci najskôr pocítili jeho horúci dych, potom ho zahliadli pri rieke vchánovom letnom sídle. Mal mohutné zlaté telo, obkrúcal sa okolo bambusových stĺpov, silnými pazúrmi pridržiaval strechy altánkov. „Zazeral na nás zhora strašným pohľadom. Skôr ako sme sa mu stihli lepšie prizrieť, bleskurýchlo vzlietol azmizol voblakoch.“ Obraz draka nesie vsebe obraz hada, zlata, lesku, čohosi strašidelného aj vznešeného.
Druhé stretnutie Marca Pola sdrakom prebiehalo vbúrke počas plavby do rodných Benátok: „Zneba čierneho ako smola sa vynáral veľký Drak. Mieril priamo na našu loď. Dlho sa nás pokúšal vyhodiť cez palubu. Nechcel drahokamy ani zlato. Prestal, až keď sme uznali jeho pravdivosť. Kývol hlavou aodletel. Ačierňava zmizla tak rýchlo, ako sa objavila.“
Aj keď takáto predstava odrakovi môže vyznievať hrozivo, výklad symbolov vnašej kultúre sa líši od výkladov v tých východných. VČíne je toto mýtické zviera pokladané za priateľské, múdre, ide ojeden znajvýznamnejších symbolov, uvidieť ho znamená šťastie. Stretnutiu sdrakom vknihe Patrika Oriešeka aHan sa preto netreba báť.
Čo ďalej sknižkou
Cesta do krajiny Draka môže byť pre deti užitočná aj po prečítaní. Inšpirovať sa môžeme napr. predsádkou:
FotoPetra Baďová
