ղľáԾ
Caesar stalentom Ciceróna
Winston S. Churchill: Zrod Británie – Dejiny po anglicky hovoriacich národov I.
Bratislava, Vydavateľstvo Európa 2004
Preklad Slavka Kaffková aMartin Plch
Nepamätám sa, že by od čias Jena-Paula Sartra bola udelená Nobelova cena za iné dielo ako beletristické. Napriek tomu vo vyše storočnej tradícii udeľovania týchto prestížnych ocenení nájdeme medzi laureátmi niekoľko významných filozofov adokonca aj dvoch historikov. Prvým znich bol Theodor Mommsen, považovaný dodnes za najväčšieho historika starovekého Ríma. Druhého znich označil roku 1953 člen švédskej Akadémie P. S. Siwertz za „Caesara, ktorý má dar Cicerónovho pera“. Reč je olegendárnom britskom premiérovi Winstonovi Churchillovi.
Udelenie Nobelovej ceny za literatúru tomuto štátnikovi dodnes vzbudzuje rozpaky. Nielen preto, že vtomto prípade išlo skôr oprejav holdu významnej osobnosti než literárnemu dielu vpôvodnom zmysle slova. Mnohí znalci sa sodstupom rokov zhodnú v tom, že jeho prejavy stoja zliterárneho hľadiska vysoko nad všetkými objemnými zväzkami kníh, ktoré napísal. Ato napriek tomu, že jeho mnohozväzkové diela Svetová kríza aDruhá svetová vojna sú dodnes považované za jedny znajlepších vojnových pamätí všetkých čias. Napokon, stanovy Nobelovej ceny hovoria, že ju možno udeliť iza iné spisy, ktoré svojou formou apodaním predstavujú vysokú slovesnú kvalitu. Problém je skôr vtom, že keď sa vdruhej polovici 90. rokov začali vynárať zarchívov dosiaľ neznáme informácie oskutočnej tvári Winstona Churchilla, každému muselo byť jasné, že stýmito poznatkami by mýtický štátnik Nobelovu cenu nikdy nezískal...
Štvorzväzkové dejiny po anglicky hovoriacich národov sú jeho posledným dielom apísal ich ako 82-ročný veterán. Sledujú vlastne dejiny britského impéria. Faktograficky bohatý prvý diel sa venuje udalostiam od dobýjania Británie Rimanmi až po predvečer objavenia Ameriky. Churchillov pútavý azasvätený štýl plný drobnokresieb sa naozaj trochu ponáša na Caesarove zápisky. Na pozadí mohutných otrasov britskej koloniálnej ríše asilnejúcej vlny národnooslobodzovacích zápasov vrozvojových krajinách však toto dielo pôsobilo apôsobí ako oneskorený výkrik starca pokúšajúceho sa oživiť vieru vimpérium. Churchillove úvodné slová, že „Britské spoločenstvo národov má naďalej hlboký pocit súnáležitosti“ svedčia skôr oneschopnosti autora zmieriť sa srealitou. Ani jeho nádej, že táto kniha zohrá „čo ilen malú úlohu pri zjednocovaní sveta“ nemôže zakryť pomýlenú filozofiu celej publikácie. Preto trochu prekvapuje zámer vydavateľstva siahnuť práve po tejto Churchillovej knihe. Očo hodnotnejší vydavateľský počin by bolo publikovanie jeho monumentálnej Druhej svetovej vojny alebo Svetovej krízy, ktorá dosiaľ nevyšla ani včeštine! Navyše, celkový dojem zknihy kazí mimoriadne nekvalitný preklad, plný kalkov atrpných rodov. Na druhej strane však treba oceniť priekopnícku úlohu vydavateľstva pri recepcii Churchillovho diela na Slovensku.
Eduard Chmelár
