Zrozhovoru Dada Nagya sAnnou Gruskovou, ktorý si celý môžete vypočuť vpodcaste Literárneho informačného centra Knižná revue.
Ako ste sa dostali kpríbehu Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej?
Jednoducho. Ocitla som sa ako podnájomníčka vBanskej Štiavnici na Ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Prirodzene ma začala zaujímať žena, podľa ktorej je táto ulička pomenovaná.
Čo bol prvý krok?
Dnes sa väčšinou začína tak, že človek začne „gúgliť“. Tak som „gúglila“, všeličo som sa dozvedela ao mnohom ztoho sa neskôr ukázalo, že nie je úplne pravdivé. Prešla som rôznymi fázami, ale neprestala som sa usilovať hľadať pravdu.
Ktoré údaje sa ukázali ako nie úplne pravdivé?
Vo wikipédii sa napríklad píše, že bola Židovka, o čom napovedá jej osud. Skončila vmasovom hrobe v Kremničke spolu sďalšími 746 ľuďmi väčšinou židovského pôvodu. Navyše židovským ženám sa často pripisovali atribúty ako vzdelanie a nezávislosť atie Alžbeta mala. Ale veľmi pravdepodobne nemala židovský pôvod. Sama si vjednom dotazníku uviedla karpatskonemecký pôvod.
Čím vás zaujala, že ste sa rozhodli zistiť onej čo najviac?
Keď som držala vrukách 600-stranovú knihu Žena novej doby, ktorú redigovala ainiciovala spolu s Jarmilou Zikmundovou, bola som veľmi prekvapená, že som otej knihe nikdy predtým nepočula. Je to obrovské kompendium informácií a skúseností, ktoré vyšlo vroku 1938. Možno keby taká príručka vyšla na začiatku 30. rokov – a bolo tam naozaj všetko od dejín ženského hnutia, ženskej literatúry cez moderné manželstvo, výchovu detí, starostlivosť otelo až po čistenie škvŕn – bola by bestsellerom akaždá pokroková žena by ju vlastnila. Mala podtitul Kniha pre výchovu demokratickej ženy. Slovo demokratickej je veľmi dôležité. Vroku 1938, keď kniha vyšla, sa demokracia začala pomaly rúcať. Vtzv. slovenskom štáte nemali záujem onejaké demokratické ženy a knihu čoskoro zakázali.
Bolo by zaujímavé dostať sa k nej.
Tá kniha mala veľkú smolu. Jej osud predznamenal aj osud Alžbety. Nejaké výtlačky sa zachovali akeď sa po vojnezmenil režim, istý čas sa znovu predávala. Ale vroku 1948 opäť nastal režim, ktorý nestál odemokratické ženy. Dnes sa občas dá zohnať vantikvariátoch.
Očom hovorí knižný príbeh Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej?
Kniha je podľa mňa ľúbostný príbeh, detektívka aj vlastiveda, je vnej veľa oŠtiavnici. Ale pre mňa je najdôležitejšie to, že svojím spôsobom hovorí o osude demokracie na Slovensku vistom období, ktorý Alžbeta personifikuje. Beriem trochu ako svoju misiu hovoriť odemokracii ajej význame. Lebo vnovinách potom čítate, že 60 percent ľudí na Slovensku nie je spokojných sdemokraciou, mnohí sa domáhajú nejakej vlády pevnej ruky atď. Myslím si, že je potrebné hovoriť odemokracii a nebrať ju ako samozrejmosť. Aaj porozprávanie príbehu presvedčenej demokratky môže niečo povedať ohodnote demokracie.
Anna Grusková (1962)
Filmová a divadelná autorka, režisérka a kurátorka. Nakrútila dokumentárny film o Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej a napísala umeleckú reportáž o hľadaní jej stôp v Banskej Štiavnici Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej.
Zdroj foto: archív Anny Gruskovej