ղľáԾ
Zrozhovoru sčeským básnikom, prekladateľom a členom poroty ceny Anasoft litera 2023Petrom Borkovcomǻ峦ٱKnižná revue.
Čím je členstvo vporote ceny Anasoft litera špecifické?
Špecifické je určite to, že sa posudzuje všetko, čo vdanom roku vyšlo aspadá do kategórie beletrie. Tých kníh je veľa, nikdy som také niečo nezažil, ačíta sa celý rok. Ale to bol jeden zdôvodov, prečo som to prijal. Hovoril som si – dobre, prečítam si všetko, čo vyšlo za jeden rok vkrajine, ktorá mi je blízka, atakisto sa mi páčilo, že budem čítať aj žánre, ku ktorým sa zvyčajne nedostávam,možno vnich niečo nájdem. Slovenskú prózu istým spôsobom poznám, ale nie okrajovejšie veci. Celý rok zároveň prebiehajú stretnutia poroty, píšeme si. Prvé rozhodovanie o desiatke, ktoré máme za sebou, bolo extrémne dlhé.
Je členstvo vporote unás docenené?
Pre mňa ide predovšetkým o zoznámenie sa sliteratúrou, ktorú by som vtakom rozsahu nečítal, azároveň som bol pri tom s ľuďmi zo slovenskej literárnej kritiky a teórie, sktorými bolo fajn hovoriť. Považujem to za službu pre mňa. Šiel som do toho bez predsudkov, nerozmýšľal som ani otom, či tam nájdem podobné témy ako vsúčasnej českej próze. Jednoducho som si čítal.
Sú v desiatke aj také knihy, ktoré vyvolajú kontroverzné reakcie aleboboli pri výbere poroty sporné?
Zobral som to tak, že sledujem, aký text ma vzrušuje, je iný ako sa unás alebo tu píše. Som citlivý na literatúru, ktorá pracuje srešeršami adokumentmi. Nemal som iné hľadisko ako to, že som chcel nájsť niečo, čo ma vzrušuje, apomenovať, prečo to tak je, prečo to považujem napríklad za vrstevnatý text atď. Nič také som nenašiel, tak som si poradil ako hosť – niektoré slovenské porotkyne už vporote boli predtým, poznajú kontext, ale nič som si nepredstavoval. (...) Myslím si, že tá škála je žánrovo pestrá. Pri jednej knihe, ktorú som navrhol do desiatky sistým zveličením, ale uvedomoval som si, že si to viem obhájiť – ato Mafiánske balady Dušana Taragela – som potom zistil, že nie som sám. Musím povedať, že pri výbere sme sa spovedali zo svojich čitateľských zážitkov apokúšali sme sa ich pomenovať tak, aby to ostatní pochopili. Nie nejakým hotovým vyhlásením, že ,túto knihu tam chcem´, ale debatou.
Ak hovoríme ožánri, autori žánrovej literatúry vČesku sa ohradzujú voči tomu, že napríklad Magnesia litera nemá, resp. nemala pre ňu kategórie, pričom tzv. vážna literatúra je vich očiach snobská. Táto kategória kcene pribudla, ale vedie sa otom debata.Myslím si, že je našou povinnosťou, ak si prečítame niečo ztejto literatúry amôžeme to postaviť vedľa svojich obľúbených textov ztzv. vážnej literatúry, treba tomu venovaťpozornosť. Ato sa tu čiastočne stalo.
Dostávajú porotcovia aj širšie zadania typu hľadisko spoločenského kontextu?
Nijaké iné zadanie ako to, že tie knihy treba nejakým spôsobom spracovať, nebolo. Priebežne sme ich označovali vtabuľke, pretože je to dôležité aj pre iných porotcov, aby sme vedeli, čo má kto prečítané. Ak niekto navrhne, že danou knihou sa netreba zaoberať azhodnú sa na tom dvaja porotcovia, ďalší ju už nemusia čítať. Ato je dosť dôležité, lebo tých kníh je veľa. Ale nijaké iné zadanie som nespozoroval.
Koľko takých kníh, ktoré vypadli po prečítaní dvoma porotcami, sa tento rok vyskytlo?
Dosť. Neviem presne, či tretina alebo polovica. Je tam veľa ženských románov, lifestyleových prózičiek, ezoliteratúra, regionálne kroniky. Pri tom pravidle, že ak sa dvaja zhodnú, knihu netreba čítať, je lákavá predstava, že prídem sniečím, čo kolegovia odmietajú. Boli také pokusy, trebárs pri knihách na okraji, pozrieť sa, či sa tam nedá nájsť niečo ako krásna scéna, ale nič také sa nestalo. Stačí sa pozrieť na prvých 30 strán.
Dá sa vsebe pri výbere potlačiť porovnávanie tvorby jedného autora a skúsenosť sjeho predchádzajúcimi knihami?
Ak dielo autora poznáš, tak to zo seba nedostaneš. Predstavte si, že niekto píše tak, že sa vám to páči, akeď má päťdesiatpäť, začne písať úplne inak. Možno preto do poroty pozývajú ľudí mimo daný kontext. Pretože mne sa to nestane – málokedy poznám všetky knihy autora, ktorý je nominovaný. Ja ktomu pristupujem, akoby som poznal len tú jednu jeho knihu, ktorú mám pred sebou.
Ktorých kníh ste sa najviac držali bez ohľadu na to, či sa dostali alebo nedostali do desiatky?
Keď sme si na začiatku skúsili povedať, ktoré knihy by podľa nás mali byť jednoznačne vdesiatke a na ktorých sa všetci zhodneme, zhoda bola veľmi malá. Myslím, že sa to stalo len pri dvoch tituloch. Takže istým spôsobom sa diskutovalo okaždej avniekoľkých fázach. Kniha sa odložila sotáznikom apotom sme sa knej vracali. Ak by som mal konkrétne menovať, prvé, čo mi napadne, je PS Jakuba Juhásza. Jeho text považujem za mimoriadny ajeho dynamickosť, ktorá pripomína vír, je veľmi naliehavá. Niektoré porotkyne však mali pocit, že ten prúd je akýsi nepreškrtaný, no ja mám rozkecanosť tej knihy do istej miery rád. Pri každej knihe bola debata, pri každej sme sa pomerne veľa zdržali anijaká nevyčnieva.
Bolo tento rok ťažké naplniť desiatku?
Myslím si, že mimo nezostala nijaká kniha, ktorú by niekto veľmi ľutoval. Od začiatku som mal vybraných osem kníh, oktorých som si myslel, že tam majú byť aaj tam sú.
Celý rozhovor sPetrom Borkovcom ačlenkou minuloročnej poroty ceny Anasoft litera Tamarou Janecovou si môžete vypočuť vpodcaste Knižná revue.
