ղľáԾ
Patrícia Ballx pripravila knihu o maliarovi a grafikovi Karlovi Frechovi (1883 – 1945), vktorej približuje jeho zaujímavý životný príbeh, no najmä ponúka reprezentatívny výber zjeho diel, v ktorých môžeme obdivovať neopakovateľnú frechovskú atmosféru a priam rozprávkový charakter dnes už neexistujúcich zákutí a uličiek medzivojnovej Bratislavy.
Koncom minulého roka vám vyšla obrazovo-textová publikácia venovaná bratislavskému výtvarníkovi Karlovi Frechovi. Čím vás zaujal?
Karl Frech je veľmi výrazná umelecká osobnosť, maliar, grafik, ktorý do Bratislavy, vtedajšieho Prešporka, prišiel zNemeckej ríše.Tvoril aprežil obe svetové vojny vo svojom dome aateliéri na nábreží Dunaja azomrel na úteku zmesta do svojej vlasti vroku 1945. Jeho osud nám veľa vypovedá onašej histórii apamäti nášho mesta, ako aj odejinách asituáciách, ale aj nás samých. Nie je to vôbec tak dávno, možno sto rokov, anapriek tomu toho tak málo vieme zrekonštruovať zjeho príbehu ajeho diela. Niečo, možno nejaké tajomstvo, nevôľa, možno trauma nás zastavila.Dnes, ak chceme byť kritickí, mali by sme sa ju snažiť uchopiť a „spracovať“, aby sme vedeli pokračovať ďalej správnou cestou. Jeho posledná monografia vyšla pod záštitou Galérie mesta Bratislavy zpera Zuzany Hanzelovej vroku 1995 pri príležitosti 50. výročia jeho smrti aakosi sa žiadala nová. Vnemalej miere to umožnilo aj uplynutie sedemdesiat rokov od jeho smrti auvoľnenie autorských práv.
VGalérii mesta Bratislavy pracujete ako kurátorka zbierky starej kresby agrafiky. Ako ste sa dostali ktvorbe K. Frecha, ktorá patrí do prvej polovice 20. storočia?
Bola to skôr náhoda. Vroku 2011 Galéria mesta Bratislavy pripravovala 8. ročník podujatia „Bratislava pre všetkých“ azo všetkých tém, ktoré boli apripravovali, vyplynula ako najvhodnejšiatéma „Bratislava očami Karla Frecha“. Ako služobne najmladšia som teda pripravila výstavu. Musím sa priznať, že som mu tú publikáciu ostala dlžná. Siniciatívou pripraviť avydať knihu vroku 2018 prišla mestská časť Bratislava – Staré Mesto. Galéria mesta Bratislavy využila svoje zbierky aja som sa pokúsila splatiť svoj predchádzajúci dlh.
Karla Frech bol Nemec, ktorý sa aktívne zapájal do umeleckého akultúrneho života medzivojnovej Bratislavy, ako by ste ho charakterizovali ako umelca?
Karl Frech bol činorodý aveľmi plodný umelec, ktorého tvorbu vnímame najmä zmedzivojnového obdobia. Jeho pohľady na rôzne zákutia Bratislavy nájdeme takmer všade. Okrem toho je známy aj historikom, keďže podľa dobových znalostí kreslil rekonštrukcie pohľadov na mesto zminulosti či podľa starých fotografií ipohľadníc kreslil, maľoval aryl pôvodné podoby mesta. Galéria aaj Múzeum mesta Bratislavy majú vo svojich zbierkach takmer tisíc jeho podôb Bratislavy ausúkromných zberateľov je ich určite ešte viac. Okrem toho je známy tvorca azberateľ exlibrisov.
Spomínate rekonštrukcie akreslenie podľa vzorov... Takže tá Bratislava zachytená na Frechových obrazoch už vpodstate neexistovala ani vjeho časoch?
Karl Frech prišiel do vtedajšieho Prešporka na koncileta vroku 1914 (úradný záznam, že sa prisťahoval, je z 10. novembra 1914). Vieme, že na mnohých svojich dielach zachytil napríklad požiar v Podhradí zmája 1913, ktorý nemohol vidieť. Existujú však fotografie identické sjeho dielami, ateda predpokladáme, že mu slúžili ako predlohy. Okrem toho to boli kresby agrafiky, ktoré sú dodnes jedinými obrazovými rekonštrukciami napríklad Rybárskej brány, ktoré vznikali ako ilustrácie historických kníh.
Aké techniky najradšej využíval avktorých výtvarných žánroch sa cítil najviac doma?
Karl Frech bol vyučený maliar agrafik aveľmi veľa kreslil. Najviac mu ale podľa môjho názoru vyhovovala grafika. Väčšinou používal linoryty alebo drevorezy, ktorých drobné vrypy azárezy využíval vplnom rozsahu. Dokonca túto techniku napodobňoval aj vmaľbe, kedy farebnými ťahmi štetca imitovali grafické techniky.
Venoval sa aj iným témam než Bratislave?
Karl Frech je svetovo uznávaný tvorca azberateľ exlibrisov. Tvoril dnes pomerne neznáme drobné grafické listy, ktoré sa vlepujú do kníh aurčujú svojho majiteľa. Okrem toho, že ich tvoril vobraz majiteľa, exlibrisy aj vymieňal. Dokonca srôznymi umelcami si vytvárali recipročne vlastné exlibrisy. Vďaka tomu vieme potvrdiť jeho aktívne kontakty nielen v Nemecku, ale aj Francúzsku či Holandsku. Okrem toho sa Frech venoval aj vlastnej tvorbe – poznáme jeho kvetinové zátišia, náboženské motívy, ikeď ich je neporovnateľne menej. Karla Frecha fascinovali námety spojené sokultizmom ačiernou mágiou. Túto jeho tvorbu predstavili čitateľom Pressburger Zeitung už vroku 1925, keď oňom napísali článok apredstavili jeho diela plné špirál alúčov, symbolov aemblémov.
Ktorú časť jeho diela považujete za najhodnotnejšiu?
Karl Frech bol mimoriadne plodný ako maliar, ale aj ako grafik. Mne osobne príde jeho najväčší prínos vpohľadoch na mesto. Často detailne popísané, datované apodpísané, ikeď možno iba vautorských iniciálach, nám dnes pripadajú ako ziného sveta. Je to taká nefalšovaná nostalgia.
Môžu si Bratislavčania či návštevníci mesta niekde pozrieť Frechovu tvorbu alebo treba počkať na ďalšiu príležitostnú výstavu?
Myslím, že niekoľko Frechových diel, ako aj jeho model Rybárskej brány, je v stálych expozíciách Múzea mesta Bratislavy. No ak by chcel čitateľ vidieť tie zknižky, treba si počkať na výstavu. Nie je jednoduché ich vystaviť, keďže sú to diela na papieri a tie potrebujú svoj výstavný režim
Vráťme sa priamo ku knihe. Stretli ste sa pri jej príprave snejakými ťažkosťami?
Musím sa priznať, že som sama neverila, koľko sa toho aj vďaka kolegom z rôznych inštitúcií na Slovensku, ale aj vzahraničí, z Frechovho života zistí. Pomohli mi Múzeum mesta Bratislavy, Slovenské národné múzeum, Národný archív, Štátny archív, Ústav pamäti národa, ale aj Univerzitná knižnica v Bratislave. Zo zahraničia to bolo mesto Esslingen či archív Steyer, ale aj jednotlivci, ktorí sa o život a dielo tohto výtvarníka zaujímali z rôznych osobných dôvodov.
Podľa akého kľúča ste vyberali publikované Frechove diela?
Diela, ktoré sú vknihe, pochádzajú zo zbierky Galérie mesta Bratislavy. Z takmer osemsto diel na papieri bolo celkom ťažké vybrať. Ja som vyberala najmä podľa tém, ktoré sú aj v knihe pomenované: bratislavské námestia, ulice starého mesta, podhradie, hrad, Dunaj a promenáda, trhy či cintoríny, pietne miesta a iné. Tých oblastí je spolu dvanásť a z nich som vyberala väčšinou najkvalitnejšie obrázky, ale aj známe pohľady a oživovala som to najmä farebnými kresbami. Podobne ako pri tvorbe výstavy aj diela v knihe musia sedieť vo formáte, v téme a byť spolu v harmónii.
Patrícia Ballx je kurátorka zbierky starej kresby agrafiky vGalérii mesta Bratislavy.
