ղľáԾ
E-knihy akohlavná téma prílohy tohto čísla nášho časopisu otvára množstvo otázok. Aké bude mať postavenie klasická tlačená kniha popri knihe prístupnej v počítači, telefóne či tablete? Nevypúšťame z fľaše džina, nie jedigitalizácia asteroidom, čo vyhubí dinosaurov kníh? Odpovede natieto i ďalšie otázky sme hľadali vrozhovore sgenerálnym riaditeľom Slovenskej národnej knižnice vMartine, ktorá sitento rokpripomína 70. výročie svojho spolkového života, prof. Dušanom KATUŠČÁKOM.
• V čom vidíte najdôležitejšie permanentné úlohy Slovenskej národnej knižnice dobližšej ivzdialenejšej budúcnosti?
– Poslanie národnej knižnice jerovnaké už takmer dvestoročia. Podstatou činnosti je získavanie, spracovanie, ochrana asprístupňovanie slovacikálneho písomného dedičstva. Predmetom nášho záujmu sú všetky dokumenty, ktorých autormi sú Slováci. Ďalej tie, ktoré sú vslovenskom jazyku, tie, ktoré boli vytlačené alebo vyrobené na území Slovenska, atie, ktoré saobsahovo dotýkajú Slovenska aSlovákov. Ak jesplnená čo lenjedna z týchto podmienok, dokument je slovacikum. Vposledných rokoch sa ročný počet titulov, ktoré získavame, pohybuje okolo 10 tisíc. Poslanie apodstata práce sa veľmi nemení, rokmi sa však radikálne zmenili metódy aformy. Knižnica satotiž kedysi zaoberala lenrukopisnými atlačenými knihami, neskôr novinami, časopismi, archiváliami. Vnovej dobe musíme aktívne akompetentne reagovať naobrovské zmeny vyvolané najmä obrovským rozmachom informačných akomunikačných technológií, digitálnej tlače, vznikom elektronických kníh a iných dokumentov. Musíme savyrovnať sexistenciou dokumentov, ktoré už majú lendigitálnu formu, sobsahom webových stránok... Voblasti získavania, akvizície sasnažíme získať všetky slovaciká. To je možné len na základe zákona. Musíme sausilovať získať úplný tzv. „povinný výtlačok“. Názov jearchaický a dávno nezodpovedá dobe. Teraz sa nám konečne podarilo zmeniť názov nového zákona. Bude o „povinnom deponáte“, podobne ako v iných krajinách. Doterajší zákon boldosť „rozšafný“ aprikazoval vydavateľom, tlačiarom a výrobcom posielať výtlačok podľa výšky nákladu atypu dokumentov asi šestnástim knižniciam a inštitúciám. Je toneobyčajne veľký počet. Zákonodarcovia takkompenzovali nedostatok financií na nákup literatúry vknižniciach. Podľa všeobecného úzu nasvete majú povinný deponát 1 alebo 2 knižnice vkrajine. S právom získavať hototiž súvisí nielen nadobudnutie, ale ajtrvalá ochrana (trvalosťou sa v našom sektore rozumie čas dlhší ako 100 rokov), obmedzená možnosť, až zákaz vypožičiavania... Vpodsystéme akvizície nás čaká povinnosť dôkladnejšie vymáhať zákonný deponát. Rovnako považujem zanevyhnutné založiť arozvinúť efektívnejšiu a vzájomne výhodnú spoluprácu svydavateľským a kníhkupeckým sektorom. Ďalej sú našimi hlavnými prioritami procesy elektronického spracovania dokumentov, budovanie centrálneho súborného katalógu auplatňovanie svetových štandardov. Tu jepotrebné stabilizovať arozvinúť nasadenie avyužívanie spoločného národného knižničného systému Virtua aprojektu KIS3G.
• Zbierky SNK, ako ajkatalógy azbierky najväčších 54 slovenských knižníc sú dostupné pre všetkých občanov Slovenska, ako ajpre celý svet práve prostredníctvom spoločného on-line katalógu Slovenská knižnica .
– Iniciátorom asprávcom tohto obrovského zdroja informácií jeSNK, ktorá sastará ocelý knižničný systém u nás. Naša unikátna slovacikálna databáza obsahuje asi 4 milióny bibliografických záznamov aposkytuje informačné zdroje pre všetkých. Zodpovedá všetkým medzinárodným štandardom, pričom prechod nasvetové, zpredtým podomácky vyrobených „chotárnych štandardov“, nebol vôbec jednoduchý. Návštevníci si už niekoľko rokov môžu robiť rešerše, výpožičky, rezervácie, žiadanky on-line. Zktoréhokoľvek miesta nasvete. Zospoločného softvéru smeposkytli vroku 2010 dovedna 1 332 377 výpožičiek. Zostavujeme ročný rebríček TOP 100 najpožičiavanejších diel, čo môže zaujímať ajspisovateľskú komunitu... Vedieme agentúru ISBN, pripravujeme štatistiky preUNESCO, štatistiku výpožičiek narozúčtovanie preautorov zastupovaných LITA a iné štatistiky týkajúce saknižníc aknižnej kultúry. Stránka Slovenská knižnica má mesačne okolo dvoch miliónov návštev, 100 000 návštev a 50 tisíc takých návštevníkov, ktorí vykonajú nejakú transakciu. Ide oslužbu, ktorá pred desiatimi rokmi nebola, ateraz, vďaka nášmu neobyčajnému nasadeniu, existuje afunguje. To všetko treba udržiavať arozvíjať...
• Vláda SRpresunula nadofinancovanie investičných akcií ministerstva kultúry značný objem peňazí nadokončenie projektov spolufinancovaných zozdrojov krajín EÚ. Jedným znich jedobudovanie digitalizačného pracoviska Slovenskej digitálnej knižnice – detašovaného pracoviska SNK vo Vrútkach. Natento účel pôjde 1 121 994 eur. Čo jecieľom tohto projektu, ktorý vznikol práve ziniciatívy SNK abol podaný už vroku 2006? Čo všetko sa vtomto významnom projekte udialo.
– Procesy týkajúce sadigitalizácie sú zložité. Pre potreby nášho rozhovoru ichzjednoduším. Naším cieľom vroku 2006 bolo (a stále je) vybudovať priestory namasovú priemyselnú digitalizáciu apriemyselné konzervovanie písomného dedičstva. Vtedy sme už vedeli, že bude fungovať ajprogram OPIS (Operačný program informatizácie spoločnosti). Začali smepreto konať. Z nórskeho grantu sme získali cca 1,4 milióna eur navybudovanie najdôležitejších priestorov nadigitálnu knižnicu. To sa ajpodarilo. Zatieto prostriedky sa dokonca roku 2011 celkom dokončia priestory nadigitalizáciu. Tým saukončí nórsky projekt. Ministerstvo kultúry však podporuje zámer dobudovať komplex vo Vrútkach (bývalé kasárne) tak, abymohol najneskôr odpolovice roka 2012 slúžiť naimplementáciu národného projektu OPIS 2 Digitálna knižnica adigitálny archív a napriemyselné konzervovanie. Vpodstate pôjde odve technologicky alogisticky prepojené menšie fabriky. Vjednej sabude konzervovať, čo znamená, že dokumenty sabudú čistiť, sterilizovať adeacidifikovať. Je tonevyhnutné, pretože naše sklady sú celkom nevyhovujúce adokumenty rýchlo degradujú. Zjednodušene možno povedať, že ohrozené sú najmä písomnosti vyrobené vrokoch 1830 – 1990. Sú totiž nakyslom papieri a jeho životnosť jeasi 150 – 170 rokov. Ak nič neurobíme, nebude čo odovzdať budúcim generáciám. Doterajšie tempo „laboratórnej“ deacidifikácie jepribližne 200 dokumentov. Tie sateda rýchlejšie rozpadajú, akoich stíhame zachraňovať. Preto musíme mať naSlovensku kapacitu aspoň na 20 tonmateriálu ročne. Vdruhej fabričke budeme digitalizovať knižničné aarchívne písomné dokumenty. Zaposledných 10 rokov sme ukázali schopnosť získavať arealizovať rozvojové projekty (odhadujem doteraz na 20 mil. eur). Založili sme aspolugarantujeme akreditovaný študijný program Dokumentácia kultúrneho dedičstva na Žilinskej univerzite. Priamo pracujeme naprojektoch vedy a výskumu, mimoriadne výsledky máme vrozvoji informatizácie knižníc, uskutočnili smerad prezentačných výstavných aedičných projektov, sSTU, SAV aSNA smepoložili základy masového priemyselného konzervovania písomného dedičstva, konzervačnej vedy amasovej priemyselnej digitalizácie slovacikálneho písomníctva. Desať rokov jemojou a našou spoločnou prioritou informatizácia knižničného systému (teda nielen našej jednej knižnice), ochrana zbierok prostredníctvom budovania národnej infraštruktúry premasové konzervovanie adeacidifikáciu písomných dokumentov Slovenska apriemyselná digitalizácia písomného dedičstva.
• V základnej koncepcii národného projektu Digitálna knižnica zdôrazňujete niekoľko atribútov, jedným znich jeneodmysliteľný európsky kontext... Viem, že strategickým ametodologickým vzorom takejto slovenskej knižnice jeeurópsky projekt s príznačným názvom Europeana...
– Od roku 2002 smepripravovali projekt Slovenská digitálna knižnica. Spomenul som už nórsky grant. Súčasne sme získali 4 milióny eur naCentrum excelentnosti Pamäť Slovenska na Žilinskej univerzite, ktoré vytvára výskumné aexperimentálne zázemie digitalizácie, pričom SNK jeiniciátorom apartnerom projektu. V súčasnosti naše mnohoročné úsilie prináša ovocie. Práve pripravujeme národný projekt Digitálna knižnica adigitálny archív zatakmer 50 miliónov eur. Ide oprojekt financovaný zo štrukturálnych fondov. Doroku 2015 zdigitalizujeme takmer všetky slovacikálne knižničné dokumenty vobjeme približne 1,4 milióna objektov a 1,4 milióna objektov archívnych materiálov zoSlovenského národného archívu. Ideteda odigitalizáciu kníh, novín, časopisov, zborníkov avybratých archiválií. Rekonštruujeme objekty vo Vrútkach na našom detašovanom pracovisku. Zmluva oposkytnutí finančného príspevku vo výške takmer 50 miliónov eur má byť podpísaná ešte tento rok. Masovú priemyselnú digitalizáciu začneme začiatkom roka 2012. Náš projekt jeunikátny aprogresívny veurópskom asvetovom meradle. Máme vtejto veci dobré pracovné vzťahy snajlepšími nasvete (Stanford, Oxford, Francúzsko, Fínsko, Nórsko, Švajčiarsko)... Spolu pôjde u nás odigitalizáciu približne 250 miliónov strán knižničných aarchívnych materiálov. Naporovnanie, v českom základnom projekte ide odigitalizáciu asi 35 miliónov strán. Vprojekte savygeneruje asi 16 petabajtov, čo jezrozumiteľnejším jazykom povedané 16 tisíc terabajtov...
• Čo všetko používateľ postupne nájde vdigitálnej knižnici?
– Procesy apodmienky sprístupňovania digitálneho obsahu (použitie diela) sú pomerne komplikované najmä vzhľadom nalegislatívu. Použitím diela jenapríklad knižničná výpožička, pričom za ňu treba príslušnému autorovi zaplatiť. Najnovšie sazaoberáme otázkou podmienok sprístupňovania digitálneho obsahu. Je tooblasť autorského práva, ktorá sa stáva neobyčajne dôležitou vcelej literárnej komunikácii. Aj tubude platiť, že bez výslovného súhlasu nositeľa práv nie je možné disponovať digitálnou kópiou diela... Sprístupníme minimálne 30% digitálneho obsahu, prevažne voľné diela, cezinternet. Celý obsah vytvorený digitalizáciou sprístupníme vSNK bezobmedzenia. Otvorené zostávajú otázky sprístupňovania ostatných, copyrightom chránených diel... Sprístupnenie autorsky chránených diel môže byť spoplatnené akonadštandardná služba. Osobne saprikláňam k názoru, podľa ktorého jenevyhnutná zmena autorského zákona. V rámci prípravy by samohla prediskutovať vsektore knihy. Národná knižnica bydostala licenciu naoprávnenie digitalizovať diela a právo zverejňovať obsah. Druhou možnosťou bymohlo byť zákonné zastúpenie autorov cestou autorských zväzov tak, ako je topri licenčnej zmluve na výpožičky. Autorské práva upravuje zákon aeurópske direktívy. Európska legislatíva je voblasti ochrany práv duševného vlastníctva pomerne konzervatívna. Paradoxom je, že vznalostnej spoločnosti majú občania ťažký prístup kuinformáciám apoznatkom. Isté iniciatívy prebiehajú naeurópskej úrovni. V zásade však vždy presadzujeme oprávnené záujmy aochranu autorov...
