ղľáԾ
Markéta Baňková (1969) získala vtohtoročnej literárnej súťaži Magnesia litera cenu vkategórii Objav roka zaknihu Straka v říši entropie – Fyzikální bajky ze života (vyd. Petr Prchal 2010). Absolventka pražskej Akadémie výtvarných umení savenuje okrem grafiky ajliteratúre a prírodným vedám. Moderné technológie uplatnila voviacerých projektoch. Nainternete publikovala knihu Mesto.html (1997 – 1999), vktorej využila spojenie hypertextu, obrazu azvuku; ďalším bol „emocionálny“ sprievodca NewYork City Map (1999 – 2002) aprogram „vizuálne komentujúci“ aktuálnu stránku CNN – Scribble (2005 – 2006).
• Straka v ríši entropie jekniha bájok o súčasných problémoch, ale zároveň popularizuje fyzikálne zákony. Nie všetci odborníci vítajú popularizáciu exaktnej vedy na úkor zjednodušenia. Stretli ste sa aj stakými názormi?
– Áno, ešte pred vydaním knihy niektorí fyzici text kritizovali. Nonebolo toani znejakej predpojatosti, skôr preto, že ichmyslenie je veľmi prísne technické. Moja kniha jebeletria a svedeckými faktami narába voľnejšie, napríklad formou metafory, ktorú siniektorí fyzici vykladali doslova. Viedlo ma to ktomu, že somtext ďalej spresňovala aladila, aby v ňom odborná stránka bola podaná jednoznačne.
• Svoju prvú tlačenú knihu, ktorú ste ajilustrovali, ste pôvodne písali presvoje deti, napokon je určená ajdospelým. Akoste pristupovali k písaniu?
– Moja kniha jeformou neobvyklá, pohybuje sa napomedzí beletrie apopularizácie vedy, jepre deti ajpre dospelých. Snažím satomu prispôsobiť jazyk, nepoužívať prehnane komplikované súvetia, skôr jasné formulácie, abytext plynul hladko, pretože privedeckých pasážach – hoci aj krátkych – môže čitateľ trochu zakopnúť. Ťažko aleposudzovať vlastný štýl. Niekto mivravel, že je tomoderná čeština, korektor textu mizase vytýkal, že jemierne archaická, že často používam prechodníky. Možno môj štýl písania jeovplyvnený jazykom klasickej českej, ruskej aamerickej literatúry, ktorú som doseba vstrebala akodieťa. Teraz vidím, že doba samení ajazyk s ňou. Moje staré obľúbené knihy sú už písané jazykom, ktorého slová pomaly zabúdame. Podobne napríklad ako my Česi zabúdame niektoré slovenské výrazy, i keď poslovensky rozumieme.
• Prečo vás fyzika vlastne zaujíma?
– Mňa nezaujímala anitak fyzika, ale skôr otázky: akovznikol vesmír, čo je tohmota, akofunguje, akosme znej vznikli my atak ďalej. Tieto otázky vedú k prírodným vedám. Mám záľubu i vbiológii. Trebárs skameneliny mafascinujú... Už ich mám menšiu zbierku. Keď sipredstavíte čas, ktorý sarozprestiera medzi vami anejakou skamenelinou, zmocní sa vás až závrat. Cestovanie v čase.
• Vaše profesionálne zameranie jepredsa lenvzdialené odexaktných vied.
– Mám roztrieštené záujmy asom rada, že somich vtejto knihe mohla spojiť dokopy. Vlastne je toako adrenalínový šport. Ako príslušník humanitnej komunity sanesmelo a s bázňou pohybujete nacudzom území vedy anakoniec sidokonca trúfnete napísať otom knihu. Občas sommala pocit, že som toprehnala, že tonezvládnem amoje znalosti amozgová kapacita na tonestačia. Dostať sacez tieto chvíle apochopiť niektoré ťažšie fyzikálne zákony však bolskvelý zážitok anajlepšia odmena.
• Čo majú fyzika aliteratúra spoločné?
– Fyzika jepresná veda, ktorá vykladá skutočnosť bezemotívnych odtieňov či dvojzmyselných významov. Buď je teória správna a možno juoveriť experimentmi, alebo jechybná a nič s tým nespravíme, ajkeby si všetci fyzici želali opak. To je príklad kvantovej mechaniky, ktorá sa väčšine vedcov nezahovárala, vrátane tých, čo juobjavili, alenezostalo im nič iné než rešpektovať prírodu. Vliteratúre je tonaopak: správnosť teórie, alebo kvalitu diela nemožno jednoznačne určiť či dokonca dokázať, jesubjektívna ajednotlivo oslovuje každého čitateľa. Kvalitu posudzuje literárna kritika aohlas čitateľov, „správnosť teórie“ tým však nezaručí. Naprvý pohľad tovyzerá, že fyzika aliteratúra nemajú spoločné nič. To však nie jepravda: obidve samusia pozerať nasvet nezaujato, bezpredsudkov. Afyzici ajliteráti musia mať fantáziu, abymohli prísť s tým, čo tu ešte nebolo.• Zvieracie postavy vašich bájok sazaoberajú existenciou vesmíru, nomajú ajistú psychickú výbavu, vrátane emócií a vôle...– Videla som, že zákony, ktorými sariadi priestor, čas ahmota, sú vprenesenom význame použiteľné ajpre psychológiu postáv. Slovo zotrvačnosť jefyzikálny pojem, ale v bežnom živote hopoužívame skôr v súvislosti s ľudskou vlastnosťou. Prenesením významu zjednej situácie na inú vznikne groteskná zápletka. Jazvečica, ktorá má lenivého manžela, tráviaceho väčšinu dňa nadiváne, sasnaží tento stav zmeniť. Používa na tofyzikálne sily – tak sapoučí o zákonoch vesmíru, chápe ich však nieako fyzik, aleako žena nespokojná sosvojím životom. Nakoniec vďaka fyzike príde nariešenie, ktoré byjej asiodporučila každá psychologická poradňa.• Prekvapilo vás ocenenie a čo pre vás znamená?– Magnesiu literu si vážim, i keď ceny nemusia ešte zaručiť kvalitu. Súhlasím sfyzikom Richardom Fenmanom, ktorý povedal, že najväčšia cena je tá, ktorú muprináša práca samotná. Ocenenie ma teší: jepovzbudzujúce vedieť, že ľudia, ktorí saknihami zaoberajú, si našli čas prečítať tú moju a páčila sa im. Literárne ceny majú zmysel, popularizujú knihy azaväzujú ocenených autorov pokračovať v práci. Je todobrá vec.• Ktorých súčasných autorov sirada prečítate?– Čítam napríklad Emila Hakla, Martina Ryšavého, kedysi sa mi páčila Pamět mojí babičce Petry Hůlovej. Práve som dočítala knihu biológa Jaroslava Flégra Zamrzlá evoluce, zaktorú dostal cenu.• Okrem písania savenujete ajfotografovaniu, dizajnu či grafike. Ako sa vo vás prelínajú tieto sféry umenia?– Zvyčajne preskakujem medzi jedným adruhým. Postupne čoraz organizovanejšie, alenajmä ako tovyplýva zosituácie. Keď treba rekonštruovať byt, sombytová dizajnérka, keď naše decká potrebujú čítať knihy, napíšem knihu, akú bysom pre nechcela mať. Robím, čo situácia prinesie.
