ղľáԾ
Vužhorodskom vydavateľstve Mystecka Linija vyšla vslovenčine sukrajinským aanglickým resumé monografia Epické impresie venovaná súčasnej ukrajinskej próze na Slovensku. Jej autor, literárny vedec apedagóg Jaroslav Džoganík, vnej analyzuje literárnu tvorba, ktorá vzniká na tom istom teritóriu ako slovenská, alepredsa má svojrázne farby aodtiene.
Rozhovor sliterárnym vedcom Jaroslavom Džoganíkom
Bez zádrapčivých reflexií
Vužhorodskom vydavateľstve Mystecka Linija vyšla vslovenčine sukrajinským aanglickým resumé monografia Epické impresie venovaná súčasnej ukrajinskej próze na Slovensku. Jej autor, literárny vedec apedagóg Jaroslav Džoganík, vnej analyzuje literárnu tvorba, ktorá vzniká na tom istom teritóriu ako slovenská, alepredsa má svojrázne farby aodtiene.
* Vpráci sa zameriavate na epické diela z posledných dvoch desaťročí, uvádzate ich však vkontexte tvorby od 60. rokov predchádzajúceho storočia. Na základe akých kritérií ste si vyberali autorov, ktorých diela kriticky interpretujete?
– Pri výbere autorov som vychádzal predovšetkým zkvality ich tvorby, okrem konštantných zložiek literárnosti je pre mňa dôležitá aj prítomnosť autentických umeleckých prvkov v jednotlivých textoch. V krátkych epických formách vsúčasnosti pulzujú rozhodujúce vývinové prúdy bez výraznejších synkretických prítokov. Na jednej strane sú to diela, ktoré sa vyznačujú estetickou výnimočnosťou, na druhej strane narážame na priamočiary záznam reality.
* Vmonografii používate pojem „koreňománia“. Tvrdíte, že tematická opozícia dedina – mesto sa naplno rozvinula v70. a80. rokoch do „koreňománie“, vyživujúcej problémové zázemie prózy. Čo je jej typickým znakom?
– Vtematickej amotivickej rovine sa prízvukovali rodové asociálne korene. Ak má literatúra zobrazovať či anticipovať najrozličnejšie variácie možného vživote acez ne burcovať kolektívne svedomie, ak má umeleckým vyjadrením nastoľovať otázky identity azachovania morálneho posolstva minulosti dnešku, je „koreňománia“ produktívnym javom. Vychádzame pritom znázoru, že základným menovateľom smerovania umeleckej tvorby ku koreňom má byť hodnotenie protirečení životných hodnôt, pochopenie aprecítenie osobnej autenticity človeka. Ide oto, ako zameniť predsudky oupevňovaní aodumieraní koreňov presvedčivou umeleckou výpoveďou. Tam, kde sa „koreňománia“ zameriava na rozličné podmienky dedinského a mestského životného štýlu, má predpoklad stať sa tematickým priemetom celej ukrajinskej prózy na Slovensku.
* Ako jeden z vývinových modelov ukrajinskej literatúry na Slovensku naznačuje podľa vás ajdielo Evy Bissovej.
– Nie je to náhoda. Vstrede epického záujmu Evy Bissovej je psychologická kresba človeka zokraja spoločnosti aneprikrášlené zhodnotenie existenciálnej podstaty jeho všedného života. Eva Bissová sa ukázala ako introspektívna analytička individuálnych životných osudov, vktorých „všetko býva ináč, ako má byť“. Anezáleží na tom, či sú súčasťou malých alebo veľkých udalostí, pretože všetky vplývajú na protirečivosť ľudského indivídua. Rozhodujúcim pre ňu je obraz konkrétnej sociálnej situácie akoncentrované prežívanie pocitov, citov avášní. Jej úsilie vidieť človeka vreakciách na životné anomálie je prítomné tak vzabudnutej karpatskej dedine, ako aj vkrajne vypätom veľkomestskom živote. Zložito komponované príbehy svedčia okombinačných schopnostiach Evy Bissovej. Jej osobitný typ krátkej prózy je inšpiračným impulzom vhľadaní jej hodnotového zázemia. Bissová sa vymanila zpodručia zaužívaných ideových aestetických postupov aprišla snovou dynamikou arazanciou výpovede. Prostredníctvom jednej zpostáv vyjadrila svoj tvorivý aživotný postoj: „Dni ahodiny, ktoré nezanechali vduši žiadnu odozvu, patria do nášho umierania.“
* Ako sa odrážajú spoločenské zmeny po roku 1989 na estetických tendenciáchukrajinskej literatúry na Slovensku?
– Zreteľne sa presadzujú postmoderné uvoľnené tendencie „buričských“ nálad 60. rokov minulého storočia, smerujúce knemému protestu cez narúšanie naratívnych štruktúr, intelektualizáciu myšlienky, parodovanie prejavov životných anomálií avyzdvihovanie ich náhodnosti, neemocionálny (skeptický) posmešok nad súčasnosťou í budúcnosťou. Prirodzene, spolu sjednotiacimi formálnymi aobsahovými znakmi literárneho procesu existujú deliace typologické črty individuálnych poetík.
Ivan Jackanin
