ղľáԾ
Mária Modrovich (1977) jeabsolventkou Filozofickej fakulty UK, odbor marketingová komunikácia – neslovanská filológia. Žije striedavo vNew Yorku a vBratislave. Jefinalistkou literárnej súťaže Poviedka 2010. Jejdebutová zbierka poviedok Lu & Mira práve vychádza vovydavateľstve KKBagala v edícii Literárny pluk.
• Odkedy žijete vNew Yorku a čo tamvlastne robíte?
V NewYorku žijem, alebo somdoteraz žila, väčšinu času, už asi päť rokov hopovažujem zasvoj druhý domov. Oficiálne somkorešpondentkou denníka Sme, kde mám každú sobotu stĺpček Listy z NY. Mesto jepre mňa synonymom slobody, duševnej, kultúrnej a vôbec, zamesiac tam človek nazbiera toľko impulzov ako vBratislave za... trošku topreženiem, povedzme, zarok.
• Píšete aj poanglicky... Máte nejakú spätnú čitateľskú väzbu?
Niekoľko poviedok mi vyšlo vliterárnych časopisoch vAmerike aj vo Veľkej Británii. Lenpodľa klikov nawebstránke viem, že viaceré boli dosť čítané. Priame reakcie, ktoré dostávam e-mailom, sú kladné, alepredpokladám, že tí, ktorým samoje prózy nepáčia, majú na práci zaujímavejšie veci, akovypisovať mikritiky.
• Čo rozhoduje otom, vakom jazyku poviedku napíšete?
Do veľkej miery to závisí odmiesta, kde sa práve nachádzam. NaSlovensku píšem zväčša prvé verzie poslovensky, vAmerike poanglicky. Neplatí to však stopercentne, napríklad teraz som vBratislave začala novú vec písať vangličtine.
• Ako byste jednou vetou charakterizovali svoj knižný debut?
To je ošemetná úloha aodpovedi bysom sanajradšej vyhla, pretože jednak vyznie hlúpo, dvak sinie somistá, či mitakáto charakterizácia prináleží. Akale natom trváte, povedala bysom asi, že ide opoviedky, vktorých postavy hľadajú spôsob, ako žiť vpravde abez strachu, a, akopovedal americký spisovateľ David Foster Wallace Samovi Lipskému vrozhovore pre časopis Rolling Stone, ktorého prepis nakoniec vyšiel ajknižne podtitulom, ktorý teraz parafrázujem vtretej osobe plurálu narozdiel od pôvodnej druhej osoby singuláru, „nakoniec sasamozrejme ajtak stanú samy sebou“.
