ղľáԾ
Constanze John (nar. 1959 v Lipsku), spisovateľka, vydavateľka a autorka filmových scenárov, rozhlasových hier, kníh adivadelných hier pre deti strávila dva mesiace (máj ajún) na rezidenčnom pobyte všamorínskej At-Home-Gallery. Nadácia pre kultúru spolkovej krajiny Sasko odroku 2006 poskytuje pracovné pobyty autorom vkrajinách strednej avýchodnej Európy. Saskí spisovatelia môžu stráviť dva mesiace vPoľsku, Maďarsku alebo na Slovensku. Nadácia oslovila sponukou na dlhodobú spoluprácu umelecké aliterárne domy, ktoré sú svojou históriu späté sregiónom Saska či nemeckou kultúrou, ako napríklad Dom Gerharta Hauptmanna vpoľskom Jagniatkowe či Dom Nikolasa Lenaua vmaďarskom Pécsi. At-Home-Gallery v Šamoríne aDom Edity Steinovej vo Wroclawi vniesli do štipendijného programu najmä svoje skúsenosti zkultúrnej práce avýmeny umelcov vmedzinárodnom kontexte.
Constanze John pracovala vŠamoríne na svojom prozaickom diele Swetotschka a zaujali ju najmä stopy menšinových kultúr ažidovskej tradície, keďže srezidenčným domom pre umelcov je úzko prepojená aj synagóga zo začiatku 20. storočia. Jej majitelia Csaba aSuzanne Kiss vytvorili z nej miesto na prezentovanie interdisciplinárnych imedzinárodných umeleckých projektov.
Literatúra bez jazykového mosta
Rozhovor s nemeckou autorkou avydavateľkou Constanze JOHN
Constanze John (nar. 1959 v Lipsku), spisovateľka, vydavateľka a autorka filmových scenárov, rozhlasových hier, kníh adivadelných hier pre deti strávila dva mesiace (máj ajún) na rezidenčnom pobyte všamorínskej At-Home-Gallery. Nadácia pre kultúru spolkovej krajiny Sasko odroku 2006 poskytuje pracovné pobyty autorom vkrajinách strednej avýchodnej Európy. Saskí spisovatelia môžu stráviť dva mesiace vPoľsku, Maďarsku alebo na Slovensku. Nadácia oslovila sponukou na dlhodobú spoluprácu umelecké aliterárne domy, ktoré sú svojou históriu späté sregiónom Saska či nemeckou kultúrou, ako napríklad Dom Gerharta Hauptmanna vpoľskom Jagniatkowe či Dom Nikolasa Lenaua vmaďarskom Pécsi. At-Home-Gallery v Šamoríne aDom Edity Steinovej vo Wroclawi vniesli do štipendijného programu najmä svoje skúsenosti zkultúrnej práce avýmeny umelcov vmedzinárodnom kontexte.
Constanze John pracovala vŠamoríne na svojom prozaickom diele Swetotschka a zaujali ju najmä stopy menšinových kultúr ažidovskej tradície, keďže srezidenčným domom pre umelcov je úzko prepojená aj synagóga zo začiatku 20. storočia. Jej majitelia Csaba aSuzanne Kiss vytvorili z nej miesto na prezentovanie interdisciplinárnych imedzinárodných umeleckých projektov.
* Intenzívne sa venujete viacerým oblastiam písaného ahovoreného slova, spolupracujete sdivadlom, rozhlasom atelevíziou, venujete sa tvorbe pre deti, angažujete sa vSaskom i Nemeckom zväze spisovateľov. Ako sa tieto oblasti prelínajú anavzájom dopĺňajú?
– Rada skúšam rôzne formy vyjadrovania, stvárnenia vlastných myšlienok. Usilujem sa pritom rešpektovať osobitosti média a adresáta: kým literatúra si vyžaduje hutné texty, ku ktorým sa čitateľ môže na viacerých miestach vrátiť, rozhlasové texty sú obrazné, expresívne, no zároveň uvoľnenejšie... Popri písaní kníh pre deti adivadelných hier organizujem aj autorské čítania aliterárne workshopy pre deti, čo obohacuje tvorivú prácu aj ozážitkový aspekt.
* Vrámci hravých literárnych projektov učíte deti vyjadrovať sa literatúrou...
– Po návrate do Nemecka budeme mať vLipsku prezentáciu knihy detských autorov, ktorí trpia rečovým postihnutím, chybami artikulácie, nesprávnym alebo nedokonalým vyjadrovaním. Sú teda „ochudobnené“ ohovorenú reč, omost jazykových formulácií, ktorý by bezprostredne vyjadril ich predstavy azážitky. Zážitkový svet afantázia týchto detí sú však nekonečne bohaté afarebné. Vlastné texty nedokážu správne predčítať alebo ich nahlas predniesť, ale naučili sa ich pretaviť do písma, do zážitku písania. Na druhej strane ma fascinuje aj práca smimoriadne nadanými deťmi alebo sdeťmi prisťahovalcov, zo zmiešaných manželstiev, ktorých materinským jazykom nie je nemčina. Nemčina je pre ne iba médiom na sprostredkovanie úplne iných obrazov. Vo vyjadreniach detí ázijských prisťahovalcov je napríklad leto často prirovnávané khladkosti hodvábu...
* Na čom ste pracovali počas pobytu na Slovensku?
– Chcela som dokončiť prózu Swetotschka, je to životný príbeh dnes 80-ročnej Johanny, príslušníčky nemeckej menšiny vLitve, sktorou som sa stretla vmestečku Gotha v Nemecku. Hneď po prvom spoločnom rozhovore som mala pocit, že mi svoj životný príbeh vyrozprávala najmä preto, aby sa zachoval, aby naďalej žil. Johannin život poznačila vojna, zajatie, nútené presídlenie, návrat do vlasti, opätovné vyhnanstvo na Sibíri. Jej rozhodnutie prihlásiť sa knemeckej národnosti aj po vojne jej prinieslo nemálo nenávisti azloby – napriek všetkému si táto staručká žena zachovala neuveriteľný láskavý pohľad na ľudí. Človek sa nemá posudzovať podľa pôvodu, príslušnosti knárodu či náboženstvu, ale len podľa ľudských kvalít. Vďaka sústredenosti na prácu sa mi v Šamoríne podarilo nájsť pre text ten správny tón a doladiť jeho štruktúru. Johannin príbeh je témou tolerancie, akceptovania menšín ainakosti prepojený aj so Šamorínom anajmä synagógou
* Čím na vás zapôsobila šamorínska synagóga?
– Keďže viem po rusky, pred príchodom na Slovensko som sa naladila na slovanský jazyk – avŠamoríne som sa stretla smaďarčinou, v rodine Kissovcov sa hovorí navyše aj po anglicky... Zvykala som si na nové prostredie a neočakávanú pestrosť jazykov na malom priestore. Synagóga tomuto priestoru dominuje. Keď som do synagógy prvýkrát vstúpila, zasiahol ma jej historický rozmer, história aosudy duší, ktoré sú sbudovou spojené, išlo otelesný pocit, takmer fyzickú úzkosť. Rada píšem priamo vsynagóge, učím sa zaobchádzať sjej atmosférou avlastnými reakciami. Pri spracúvaní tém, akým sa venujem aj vaktuálnej poviedke – teda problémom spolužitia rôznych kultúr anárodností, presídlenia či utečenectva – je dôležitá nielen historická skúsenosť, ale aj budúcnosť. Preto ma oslovuje momentálne využitie synagógy ako priestoru na kultúrne aumelecké zážitky.
* Ako sa tieto zážitky premietnu vo vašej tvorbe?
– Napísala som niekoľko lyrických,lyricko-prozaických textov viažucich sa na Šamorín ipriamo na synagógu, ktoré majú až meditatívny charakter. Spájam vnich aspekty vzniku iničenia, reálneho iimaginárneho. Okrem literárnych textov som začala koncipovať anahrávať rozhlasový feature pre Deutschlandfunk, pripravila som rozhovor so Suzanne aCsabom Kissovcami ohistórii isúčasnej podobe synagógy. Rada by som sa na Slovensko vrátila azrealizovala nemecko-maďarsko-slovenský projekt, spájajúciliteratúru shudbou, ktorý by reflektoval osobitú situáciu stretávania kultúr vpohraničných oblastiach. Západná ivýchodná časť Nemecka má skúsenosti stakýmito „hraničnými“ stretnutiami, či už ide onemecko-francúzske zmierenie sa alebo ospolužitie vnemecko-poľských anemecko-českých pohraničných regiónoch. Fenomén hranice a „cez-hranice“ ma veľmi oslovil aj tu vŠamoríne.
* Navštívili ste aj Banskú Bystricu, kde ste vspolupráci sRegionálnym vzdelávacím centrom Nadácie Roberta Boscha ponúkli aj autorské čítanie pre mládež – dvanásťročných školákov. Čím je špecifické písanie pre deti?
– Kdeťom mám veľmi blízko aj vďaka svojmu pôvodnému povolaniu učiteľky. Deti objavujú vliterárnych príbehoch množstvo akoby prázdnych miest, ktoré môžu vyplniť vlastnou fantáziou aobrazmi, atak vlastne pokračujú vtvorbe spisovateľa. Nezastávam názor, že knihami alebo divadelnými predstaveniami treba deti pripraviť na reálny, „tvrdý“ život. Aj vo svojich dielach sa skôr usilujem pretaviť realitu do literárnych či divadelných obrazov, podobenstiev... Aktuálny vývin literatúry pre deti mi niekedy naháňa strach, pretože sa stráca jej úloha sprostredkovať hodnoty. Pri rozhovore so zakladateľom jedného znajznámejších nemeckých vydavateľstiev detských kníh orománe Sofiin svet ma zarazilo, že najviac ľutoval svoj nesprávny odhad komerčného úspechu nemeckého prekladu tohto titulu, ale ani jedným slovom nespomenul jeho obsah aprínos pre mladého čitateľa. Za úvahu by podľa mňa stálo aj obnovenie spolupráce medzi vydavateľmi literatúry pre deti, ktoré vstrednej Európe kedysi fungovalo, hoci na základe spoločnej ideologickej príslušnosti k „východnému“ bloku. Po zmene režimu, znovuzjednotení Nemecka sa s direktívou „bratskej“ spolupráce stratili aj kontakty medzi vydavateľstvami kvalitných detských kníh aznemeckej strany záujem ohodnotné tituly spoza bývalej východnej hranice – zČiech, Slovenska či Poľska.
Slávka Porubská
Foto:
