ղľáԾ
Jozef Klinda vlani vydal publikáciu Vtieni vyhasnutých sopiek (Fiľakovské korene apodobenstvá), vktorej ponúka okrem historickej exkurzie dopalóckeho kraja 32príbehov-podobenstiev aúvahy naenvironmentálne témy. vracia sa kpočiatkom života nazemi, ktorý bybez žeravého jadra aokolitého obrovského sopečného potenciálu nevznikol anemal toľko podôb. každý si vduši nesie jeho žiaru aenergiu. sopky vnás vzplanú, vyhasínajú, až úplne vyhasnú.
RNDr. Jozef Klinda (1951) je ochranca prírodyaza dlhoročné aktivity na záchranu kultúrneho aprírodného dedičstva Slovenska dostal prívlastok enviroguru. Vydal množstvo odborných publikácií, participoval na príprave zákonov akoncepcií naochranu životného prostredia abudovaní jej inštitucionálnej základne.
Čo pre vás znamená príroda?
Ako biologickí tvorovia s troškou fantázie akultúrnych túžob smejej produkt asúčasť. V prírode sanachádza životné prostredie organizmov, v ňom trochu menšie životné prostredie ľudstva avňom environment každého človeka. Súčasťou Matky prírody je ajkyslík vovzduší, ozónová vrstva, slnečné žiarenie, zemská gravitácia a rotácia s ročnými obdobiami, geotermálna energia, horninové prostredie, životodarná voda, úrodná pôda, chlorofyl rastlín, krv vžilách… Vprírode však existuje aj neživotné prostredie bez nás. Nesmieme dopustiť, aby sa životné prostredie nataké zmenilo.
Kedy sa vo vás zrodil záujem oochranu životného prostredia?
Človek všade nasvete, odhliadnuc odtoho, kde žije, doakejkultúry patrí, ochraňuje avyužíva životné prostredie prioritne nazabezpečenie šiestich nevyhnutností, teda podmienok na dýchanie, jedenie, pitie, vylučovanie, spanie a rozmnožovanie. Bez týchto podmienok ľudstvo zaniká. Čiže ochranu environmentu chápem akoochranu pred jeho negatívnymi zmenami aprenesene akoochranu každodenného života, teda dobra pred zlom.
Označujú vás zapriekopníka ochrany prírody aenvironmentalizmu vSR. Cez čo všetko ste samuseli prekopať, aby sa zvás stal takýto priekopník?
Najskôr samusí človek prekopať poznaním „z jaskyne nasvetlo božie“. Študoval somnajmä biológiu, geografiu, kultúru a environment okolo seba. Pracoval som v bývalom Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti aochrany prírody aspočiatku som savenoval vyhlasovaniu a ochrane národných parkov a chránených krajinných oblastí, spresneniu sústavy chránených častí prírody, neskoršie príprave zákonov akoncepcií oochrane prírody, pamiatok aenvironmentu, budovaniu inštitucionálnej základne týchto úsekov kultúry. Ajochraňovanie prírody astarostlivosť ozverenú krajinu odzrkadľuje kultúrnu úroveň národa. Inicioval som ajpristúpenie Československa k Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho aprírodného dedičstva abol somtajomníkom jeho československého koordinačného výboru so sídlom vBratislave, kde sanominovala ajPraha doZoznamu svetového dedičstva. Takmer 30 rokov pôsobím v Predsedníctve Československej/Slovenskej komisie preUNESCO avyše 20rokov naMinisterstve životného prostredia SR (už asiako zakladajúci „enviroexot“). Inicioval somzaloženie Envirofondu, prvej slovenskej enviroagentúry (SAŽP), Envirofilmu, Enviromagazínu a množstvo iných aktivít nesúcich značku ENVIRO. Aninetušíte, kam saprekopete.
Ekológia jednes už takmer módnou záležitosťou. robíme prezachovanie prírody dosť?
Ekológia jeveda, ktorá skúma vzťahy medzi organizmami aich prostredím, teda ajmedzi organizmami navzájom. Spolu sinými vednými odbormi poskytuje poznatky, ako sastarať o životné prostredie (environmentalistiku). Environmentalizmus akosvetonázor podporuje väčšiu bezpečnosť a vhodnosť tejto starostlivosti. Environment je súčasťou prírody, ktorá nám umožňuje žiť aazda ajprežiť ďalšie tisícročia. Mali bysme sapreto snažiť ozachovanie jejbiologickej a krajinnej rozmanitosti a hodnôt. Voľakedy môj dedo, rovnako ako každý dobrý gazda, vedel, že samusí starať osvoj „dom“ (oikos). Aninetušil, že jeenvironmentalista bez dekrétu. Medzitým ľudstvo prežilo svetové vojny adosiahlo 7miliárd prvkov vglobálnom ekosystéme, ktorý má obmedzený priestor aj zdroje. Kvalita života bymala byť charakterizovaná dobrom a krásou environmentu a hodnotená „hrubým domácim šťastím“ (HDŠ).
Dokážu sislováci chrániť svoje prírodné dedičstvo?
Verme, že áno, aj keď na černozemiach, kdenevyrastie len to, čo nezasadíme, budujeme sklady tovaru alogistické centrá aza prírodné dedičstvo považujeme asilen posledné zvyšky pralesov a tisícročia nedotknuteľné štíty Tatier. Žiaľ, produktom prírody sú ajniektorí „neporiadni“ ľudia. Dúfajme, že sanestanú jejdedičstvom.
Ako sú natom iné európske krajiny? vnímate vtejto oblasti zásadné rozdiely?
Niektoré horšie, iné lepšie. Biologická akrajinná diverzita odIslandu poKaukaz alebo odpolárneho kruhu poStredomorie je úžasná atento „úžas“ tvorí skutočnú hodnotu. Európska únia aodborníci signalizujú, že tú rozmanitosť a pestrofarebnosť strácame – „šedivieme“. Je to výsledok nerozumného a nezodpovedného správania človeka. Platí to ajpre našu krajinu, vniektorých lokalitách možno stonásobne, nielen akodedičstvo minulosti, ale výsledok terajších rozhodnutí uniformných mozgov akonania developerov a prospechárskych špekulantov. Našťastie, „šeď hlúposti“ namnohých miestach (aj vobciach) strieda „dúhovitá fantázia rozumu“. Za tú savyplatí bojovať. Možno konečne dosiahneme ajrozvoj cestovného ruchu, ktorý sadnes vosvete meria zážitkami, a nie počtom lyžiarskych vlekov a golfových ihrísk (ak však zrekultivujú zdevastované plochy, nech sa páči).
Je trvalo udržateľný rozvoj naZemi?
Kým namnohých miestach Zeme chýba pitná voda, unás ňou splachujeme vzáchodoch, apritom junevedno prečo dovážame aj zFrancúzska. Cibuľa nám lepšie chutí z Tasmánie acesnak zČíny… Iste, biznis aglobalizácia si vyžadujú svoje, no môj dedo by sa ma opýtal, či somosprostel. Vyvážame najkvalitnejšie slovenské drevo, abysme mohli zneho dovážať drahý nábytok. Začali smeznova stavať Babylonskú vežu? Trochu mám obavu, na čo sa ma opýtajú moje vnúčatá.
Okrem odborných publikácií (Terminologický slovník environmentalistiky, Environmentalistika aprávo I. aII., Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, Agenda 21atrvalo udržateľný rozvoj) stevydali aj Príručku environmentalistu. Aký bymal byť správny environmentalista?
Ako môj dedo, starať sarozumne, harmonicky, zmysluplne a oduševnene (s troškou skromnosti apokory) osvoje anaše spoločné životné prostredie, aby z neho niečo ostalo aj našim potomkom.
Je vydávanie kníh ekologické?
Ak tým myslíte papier (drevo), tak určite viac než vydávanie niektorých bulvárnych a dekadentných novín a časopisov alebo rôznych obalov naveci, ktoré v podstate nikto nepotrebuje. Vporovnaní svýrobou apoužívaním zbraní však idelen okvapku vmori, teda vydávanie kníh jebiliónkrát ekologickejšie. Čo máte radšej: knihu alebo výstrel zkanóna? Nie jehanbou, že sikupujeme narcisy napodporu výskumu aliečby rakoviny, namiesto toho, abysme naň vyčlenili aspoň 10% vojenských zdrojov? Nepatrím však knaivným idealistom, len hľadám pravdu.
Podtitul knihy Vtieni vyhasnutých sopiek naznačuje vaše „fiľakovské korene“.
Za najdôležitejší pokladám environment detstva, ktoré somprežil vNovohrade vo Fiľakove. Môžete žiť kdekoľvek, aledomovinu máte lenjednu. Nosil som ju v srdci na každom kontinente, kdesom bol. Mám ju rád avážim sijej ľudí. Možno ajpreto ma Fiľakovo prijalo za čestného občana. V enviropríbehu Dudok, ktorý somvenoval histórii Židov vo Fiľakove a nazval podľa toho, že Izrael vyhlásil roku 2008dudka chocholatého zasvoj štátny vtáčí symbol, spomínam ajFranka Löwyho, najbohatšieho Austrálčana a dodávateľa výstavby olympijskej dediny vLondýne.
Príbehy z krajiny vyhasnutých sopiek predstavujúPalócky kraj. čím jetento región slovenska špecifický?
Tento kraj je osídlený odpaleolitu atieň vyhasnutých sopiek jeenvironmentálnou realitou. Cerová vrchovina jeproduktom finálneho vulkanizmu naSlovensku, doznievajúceho ešte v štvrtohorách. O Palócoch satoho dodnes veľa nevie, nomali vlastnú kultúru spätú sprírodou, chovali kone, strážili hranice apôvodne nehovorili po maďarsky. Fiľakovo bolo jediným sídlom tureckého sandžaku naSlovensku apo porážke Turkov tusmelo ostať žiť tristo tureckých rodín. Ešte pred 100rokmi patrilo medzi päť najpriemyselnejších slovenských miest. Zriadili vňom prvú zoologickú záhradu asprevádzkovali prvé umelé osvetlenie futbalového ihriska.
Čo jeposolstvom vašej knihy?
Vypočuté alebo prežité enviropríbehy zNovohradu aGemera, ktoré samohli udiať kdekoľvek, môžu ovplyvniť nielen miestnu komunitu, príslušný národ, ale ajcelé ľudstvo. Každý znás má vtele „malú sopku“, ktorá vyšľahne plamene apostupne vyhasína. Tieplamene by však nemali nikomu uškodiť, veď ajsopky nám umožnili žiť amagma (pod zemou alebo vkrvi) nám nedodáva lenteplo pre život. Knižka plná inotajov je vpodstate orozlišovaní dobra azla venvironmente, oorientácii, ohlavnej rozvodnici naSlovensku, ktorá z pohľadu bocianov delí západ od východu avduši raz ťahá doprava, inokedy doľava, a možno o netradičnom nazeraní nasvet a určite o uprednostňovaní sveta rozumu ahumanity.
Prečo svoje rozprávanie rámcujete 32 enviropríbehmi nazvanými podľa zvierat?
Tridsaťdva je ajkarát, z nich si môžete jednu vybrať. Mnohé zozvieracích symbolov uhádnete okamžite. Kým kuvik a smrtihlav signalizujú nešťastie asmrť, sova avýr symbolizujú múdrosť, páv pýchu, somár hlúposť, líška prefíkanosť, kukučka príživníctvo, rakspiatočníctvo, straka zlodejstvo. Sršeň a roháč „pichajú do živého“. Lienky, lastovičky asvrčky vyvolávajú úsmev aradosť zleta. Komár niekomu pije krv,vlk vtúžbe poslobode cerí zuby. Hadzviedol kprvému hriechu aspôsobil vyhnanie Adama aEvy zraja… Príbehy sú opoverčivosti, hľadaní pokladov, voľnosti pohybu, kráse, rasizme, židovstve, feminizme, láske, prezieravosti, úcte kprírode. Premieta sa v nich aj „história odKeltov a Kvádov poNoc tchorov“, nevynímajúc obdobia, naktoré neradi spomíname.
Sú spomienky a história preenvironmentalistu dôležité?
Vesmír, príroda, environment, človek – všetko je vo vývoji anič sanezopakuje. Mali bysme čerpať zmúdrosti predkov aneobjavovať v dospelosti neustále Ameriku nadetskom pieskovisku. A spomienky – tiepredstavujú empíriu, ktorá umožňuje posudzovať dobro azlo, predchádzať chybám ahľadať správnu cestu. Porovnávať až dokonca, keď vám už nič iné neostane, okrem pohľadu navlastný environment a v ňom prežitý (snáď nepremárnený) život.
