ղľáԾ
Iva JEVTIČ (1976), slovinská spisovateľka avedkyňa, študovala na univerzitách v Edinburgu a Sussexe, píše prózu a eseje, najmä z oblasti dejín telesnosti, kritickej a feministickej teórie. Spolupracuje s divadlom, prekladá z a do angličtiny. Knižne publikovala básne vpróze ձžԴDz (2005) a monografiu Podoby mystiky (2009).
Nemlčať: žena vliteratúre
Anketa vznikla vspolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa aamerickým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky znašich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka aliterárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou vdnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Iva JEVTIČ (1976), slovinská spisovateľka avedkyňa, študovala na univerzitách v Edinburgu a Sussexe, píše prózu a eseje, najmä z oblasti dejín telesnosti, kritickej a feministickej teórie. Spolupracuje s divadlom, prekladá z a do angličtiny. Knižne publikovala básne vpróze ձžԴDz (2005) a monografiu Podoby mystiky (2009).
1/ Je podstatný rozdiel medzi autorkami, ktoré sa neživia výlučne písaním (ako ja, keďže sa venujem aj akademickej práci), aautorkami – slobodnými umelkyňami. Vdruhom prípade majú autorky oveľa ťažší život. Zpočutia viem, že freelancerky aj tak väčšinu času venujú zabezpečovaniu základných existenčných potrieb. Postavenie žien sa predsa len odlišuje od ich kolegov; poznám viacero prípadov, keď za rovnakú prácu dostali nižší honorár apod.
2/ Štát a – sčasti – aj médiá síce deklaratívne podporujú umenie avystupovanie žien, vskutočnosti sa však práca žien vkultúre devalvuje, resp. toleruje sa len vtedy, ak ostáva vrovine servisných činností. Na úrovniobčianskych združení a iniciatív je obraz pestrejší, niektoré združenia sa totiž kontinuálne zasadzujú za „inakšiu“, inkluzívnejšiu podobu kultúry, avšetky majú spoločné to, že vychádzajú zjasne vymedzených teoretických stanovísk anemožno ich oddeliť od príslušných spoločenských hnutí (ako príklad uvediem trebárs literárny večer LGBT, ktorý sa zrelatívne malého podujatia premenil na takmer karnevalovú oslavu „alternatívnej“ literatúry). Problémom je, že podobné združenia obvykle nemôžu rátať so štátnymi prostriedkami.Tak ich možno aj vhodne kontrolovať (to je prípad časopisu Lesbo, ktorý medziiným publikoval preklady prvotriednych článkov zoblasti queer štúdií, no nakoniec ostal bez prostriedkov).
3/ Najprv treba určiť, čo „ženské písanie“ je; jeho základný význam sa totiž dosť často s „písaním žien“ nezhoduje. V rámci podobných iniciatív ide vSlovinsku skôr opísanie žien, čo vpodstate poukazuje na spoločenskú devalváciu feminizmu unás. Ešte vždy sa väčšinou obmedzujeme na kultúrny feminizmus: zdôrazňovanie relatívnych rozdielov medzi mužmi aženami, akcentovanie pozitívnych aspektov ženskosti. Ide aj odepolitizáciu feminizmu, ktorý síce existuje vSlovinsku vteoretickej rovine, vpraxi však nie. Vkaždom prípade dozrel čas, ako vidno aj zpoloženej otázky, aby sa unás konečne zažalo písať ofeminizmoch vmnožnom čísle.
4/ Už sa veľa urobilo, rezervy však vidím, aspoň vliteratúre, vo formovaní novej generácie kritičiek akritikov, ktorí by dokázali prehliadané diela, súčasnú tvorbu, ale aj diela patriace do slovinského kánonu umiestniť do nových teoretických rámcov. Naše možnosti sú však zásadne obmedzené, pokým nevznikne širší spoločenský konsenzus ohodnote feminizmu aúlohe žien vSlovinsku. Vzhľadom na všeobecnú prevahu debility, ktorej sme svedkami vposledných rokoch, iba ťažko očakávať zlepšenie.
