ղľáԾ
Uršuľa KOVALYK (1969), spisovateľka adramatička, ktorá sa hlási kfeminizmu. Principálka Divadla bez domova, vktorom hrajú bezdomovci abezdomovkyne. Napísala knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka, Travesty šou a dzá Žena zo sekáča. Píše aj divadelné hry.
Nemlčať: žena vliteratúre
Anketa vznikla vspolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa aamerickým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky znašich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka aliterárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou vdnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Uršuľa KOVALYK (1969), spisovateľka adramatička, ktorá sa hlási kfeminizmu. Principálka Divadla bez domova, vktorom hrajú bezdomovci abezdomovkyne. Napísala knihy Neverné ženy neznášajú vajíčka, Travesty šou a dzá Žena zo sekáča. Píše aj divadelné hry.
1/ Vmojom prípade to bolo zpekla šťastie: keď som našla odvahu poslať poviedku do literárnej súťaže, na Slovensku už existovalo feministické vydavateľstvo Aspekt. Súčasťou výhry bola aj ponuka vydavateľa na vydanie knihy, ten mi však povedal, že moje texty nevydá, lebo sú nezaujímavé. Vydali ich Aspekťáčky akniha poviedok zrejme mala úspech, lebo museli robiť dotlač. Ak žena unás píše otvorene oveciach, ktoré sa nám stávajú, napríklad násilie, nespokojnosť smanželským životom, sexuálne obťažovanie, aak používa drsnejšie metafory, literárny establishment je nervózny. Po prvej knihe ma prirovnávali kmužským autorom atvrdili, že zbytočne preháňam aurčite chcem len šokovať. Moje pracovné podmienky sú zložité, píšem po večeroch, keď dieťa spí, alebo keď som trochu voľnejšia vpráci. Keby som sa mala živiť písaním, určite umriem od hladu, alebo by som musela písať pre masy, lenžemňa telenovely nudia. Nudia ma aj spisovatelia. Podľa mňa celé hodiny rozprávajú ohovne astrašne si navzájom lezú do zadku. Spisovateľky si nevšímajú, maximálne sa pred nimi predvádzajú, ako skvele vedia rečniť. V anketách na otázku, kto je ich obľúbeným autorom, väčšinou uvádzajú mužských autorov, bohužiaľ to robia aj ženy spisovateľky. Niekedy mám pocit, že literárna obec spisovateľky skôr trpí, než by ich vedome podporovala. Feministická agenda to má na Slovensku dosť ťažké. Ženy sa od nej pre istotu dištancujú avkomisiách, ktoré rozdeľujú prachy, sedia väčšinou muži. Aj keby mali pod nosom texty Elfriede Jelinekovej, zmiatli by ich zo stola.
2/ V Aspekte mi dali prvú šancu, naďalej vydávajú moje knihy, vmojom spisovateľskom živote zohrali dôležitú úlohu – aj kvôli informáciám ofeminizme, rodových otázkach, rovnosti príležitostí, mýte krásy atď. Vnašej krajine sú tieto ženy nesmierne dôležité, ale majú čo robiť, aby prežili. Myslím si, že musia veľa pracovať, avtedy hrozí vyhorenie zprepracovanosti. Dúfam, že sa tak nestane, že neprestanú existovať. Pokiaľ ide oštátne inštitúcie, dosť dlho som nevedela, že existujú, napríklad sLiterárnym informačným centrom som začala komunikovať až po tom, čo mi schválili štipendium na písanie mojej druhej poviedkovej knihy Travesty šou, bola to však podľa mňa skôr almužna, pretože som si nemohla dovoliť nechodiť do práce avenovať sa len písaniu. Mierne zlepšenie (to znamená: začali ma viac pozývať na literárne podujatia, moje poviedky zaradili do medzinárodných antológií apod.) možno nastalo aj vďaka tomu, že zahraničné oddelenie LIC viedli ženy...? Štátne inštitúcie prevažne ovládajú muži aženská agenda, ženské písanie a ženské témy ich nezaujímajú, resp. majú tendenciu zhadzovať ich. Vmédiách veľa záleží na tom, ako sa so svojou ženskou rolou stotožní konkrétna redaktorka, novinárka. Najmä vrozhlase máme, chvalabohu, redaktorky ktorým ešte mužská kultúra nevymyla mozog.
3/ Nie všetky ženy píšu oženských alebo feministických témach. Existujú spisovateľky, ktoré vo svojich textoch živia „obraz tradičnej ženy“ alebo „obraz tradičného muža“. Ja osobne vich textoch cítim akýsi tichý súhlas snerovným postavením žien vspoločnosti (alebo rezignáciu). Aak aj text obsahuje istú revoltu voči tomuto usporiadaniu, problém nie je jasne pomenovaný, resp. autorky ho kamuflujú apúšťajú sa do akéhosi pseudopsychologizovania. Ženské písanie afeminizmus je jedno ato isté, aspoň pre mňa sú to spojené nádoby. Feminizmus pomohol ženskému písaniu vtom, že mu dodal odvahu amoc. Ženské písanie nezakapalo, objavili sa vňom témy, ktoré vytiahol na svetlo sveta práve feminizmus, ato je pre ženy dôležité. Aj pre tie, ktoré sa ešte len prídu za nami.
4/ Situácia sa bude zlepšovať, ak budeme solidárnejšie anebudeme sa báť, že nás označia za feministky. Ak bude na Slovensku viac ženských vydavateľstiev ana vysokých postoch avkomisiách, kde sa rozdeľujú prostriedky, bude rozhodovať viac žien, ktoré ostali ženami. Možno raz vznikne akási medzinárodná organizácia, ktorá by vyhlasovala napríklad honorované súťaže pre spisovateľky na rôzne genderové, feministické aženské témy. A možno aj ženská obdoba Pulitzerovej aNobelovej ceny. Podľa mňa by to pomohlo.
