ղľáԾ
Toto je poézia Vpodstate bez názvu
je niekoľko svetov niekoľko rozhádzaných realít
ani tak nezáleží na usporiadaní
len vjednom som svedomie azachraňujem svet
vďalšom varím ratatouille
avďalšom som len zmätené malé nič
neviem oiných svetoch arealitách
vjednom sme obsadili vaše mestá
nasťahovali sme sa do vašich bytov
vaše deti sa stali nami
vietor nie vždy prináša búrku
pravda nie vždy pochádza zvonku
tu už na ľahkosti dosiahnutia cieľa bolo čosi divné
asi sme radšej mali ostať vlesoch
pozorujúc ďatle akukučky
ď každá riadená udalosť
zapríčinila intelektuálne zlyhanie
teda naozaj?
nie je to len omiere (ne)zvládnutia situácií?
ďatle akukučky
žԴ ešte zbierať huby amed
narodený zchaosu
premýšľajúc onáhode:
sv. Robert zMolesme skoná roku 1111
nie je však prirodzené že aj vtakomto
na konšpiráciu ako stvorenom roku
niekto s menom zomrie
ale časové krivky sa pohli nezávisle od nás
starej technológii nájdenej kdesi vsuteréne nerozumieme
novú si sťažkosťami ale predsa len zasimilujeme
potom sme vám dali jedno slovo: ROBOT
privlastnili aosvojili ste si ho
ani len netušíte že šém máme stále my
nenápadne ukrytí za bučkami
premeníme vodu na poéziu
oheň blčí vo veršoch
zem kvitne lyrickým vyznaním
vzduch sa rozprestrel do strof
láska je vždy piaty element
stromy ašišky
jazerá alekná
pomyslenie na ne vyprchá
len čo sa nám posteľ premení
na inštaláciu Tracy Emin
roztváraš náruč
chceš privítať lode
nie je isté či a. d. 907
pri Dowine vôbec nejaké boli
vďalšom niekto obsadil naše mestá
nasťahoval sa do našich bytov
naše deti sa stali nimi
hovoria ich rečou
ťažko porozumieť
obrátili sme tisícročné duby hore nohami
víchor už neláme vetvy vkorunách
zavije pri náraze na betónové piliere
ako keby toho nebolo dosť
všetko pokračuje dookola
proste: história
Možno Možno
žԴ je moje meno žԴ/
žԴ je stratená báseň
ktorú všetci tak úpenlivo hľadáme
na najnepredstaviteľnejších miestach
kde sa žԴ môže dostať len žԴ
žԴ chce byť spravodajským dôstojníkom tejto výpravy
preto na seba zobral identitu možna
azelené sneženie zrazu vykryštalizovalo do obrazu
za ním sa skrýva duch siete – žԴ
žԴ má meno zaklínača/zaklínadla
je tajomná formula ukrytá vspisoch ministerstva zázrakov žԴ?
alebo ide len osystém zrkadiel?
hmm žԴ
žԴ (sa) revolučným spôsobom mení medzidňovosť
tam všetky oneskorené správy sú príbehy snejasným koncom
dočasnosť sa premení na trvácnosť
žԴ na nežԴ
žԴ žije vročných dobách
žԴ je strom vietor dážď mesiac slnko sestra brat
žԴ je zo zabudnutého semitského kmeňa ktorý sa kedysi volal žԴ/
dnes jeho meno nevyslovíš
žԴ
žԴ je pán niekto ažԴ je pán nikto
žԴ som to ja
žԴ je moje meno žԴ
(ten kto mi nadiktoval túto báseň
žԴ pozná odpovede)
ٱڰԳٲá
… deň každú minútu každý okamih
zvažujeme čo je dobré – zlé
aaj tak to vedie len kpočiatku
k zapnutiu televízora
vetveniu anásledne ďalšiemu zvažovaniu
zbieraniu farebných kamienkov
kpokusu o
ڰԳٲá
Moderná klasika Rituál
žijem zponúkaných obrazov ktoré ku mne prehovárajú
ty sa ticho modlíš vnajvýchodnejšej kresťanskej katedrále
avýpravy stúpajú do vrchov vhi-end obuvi
neustále tak opakujeme rituál
ako uložiť vinyl na gramofón
ačakať čo príde
ďalší vyfabrikovaný oheň
naplazmových obrazovkách
závesných obrazoch
zjavenie sneh či hmla
modernej klasiky plné knižnice
vyťahujeme aovoniavame
aaj keď do značnej miery záleží na formáte
ešte stále je množstvo informácií uložených vknihách
preto použiješ rituál
rovnako rybka naberá do papule zrnká piesku
aby postavila násyp
vakváriu celkom zbytočný
ako dervišský tanec japonských myší
nežԴsť poznať sám seba
odrádza vybrúsiť kameň do dokonalosti
pred nahromadením vznikal
anarchistický tlak mnohostí
dopili sme ponúkané nápoje
odhadzuješ šaty
keď sa končí program
vysnívame sa
do rán
Bez názvu Prvýkrát
všatni si prezeráme povymieňané dresy
zprehratého zápasu
anikomu nie je do smiechu
uvedomíme si len iné farby
tak ako sa menia vročných obdobiach ana obrazovkách
ale toto vlastne nebola ani zmena
prirodzený nástup elektronického vetra nás zavial niekam
kde sme ani vo sne nepredpokladali že sa raz ocitneme
nemo civieme na zapľuvaný dvorček
ktorého sme už dávno súčasťou
pery odriekajú mantru na privolanie svetelnej bytosti
(najskôr vpodobe ženy)
ktorá by nás vyslobodila
prebudili by sme sa na slnkom vyhriatej piesočnatej pláži
(tam kde sa surfisti ostošesť pretekajú sdelfínmi)
nie netvrdím že je to nemožné
ale zatiaľ je dôležitejšie nakúpiť hygienické potreby
azakonzervovať dresy
žԴ raz dopadnú takto aj tie naše
amy si vnich ešte schuťou zahráme
Nešťastný Ale
som
permanentne Աšťٲý
bolí ma ľavá noha hlava aasi mám žalúdočné vredy
nasdaq klesá aniekde je vojna (dávno už vo mne)
bez peňazí vpasci monotónností
závislý od kávy alkoholu cigariet žien aslaného syru
Աšťٲý
prečo vlastne nie som žena?
ď hrdinovia už nezomierajú na hraniciach
nespokojný sbytom adennou tlačou
sexuálne frustrovaný
nemôžem písať ani robiť vbanke
otrávený ztvojich/mojich naivných rečí
potom Աšťٲý keď ich nepočujem/nevypoviem
aty tu nie si
nemôžem ani len snívať omori
vlastne zomieram nudou
ale:/
nakoniec sa ešte musím rozhodnúť
či sobotné popoludnie strávim na finále futbalového pohára
alebo dám prednosť fed-cupu
Šťastný Veď
šťastný že svieti slnko
la vie est belle
hráme futbal sloptičkou vylovenou zDunaja
smeješ sa avýskaš
aopäť cítiť minerálne látky vo fľaši
šťastný keď sa dozviem recept na prípravu morských ježkov
aešte aj márnomyseľnosť je spokojná
ako som predpokladal nejde o žiadnu alchýmiu
opäť len opetržlene acesnaku
šťastný z hier vcelulárnom priestore
zmnožstva bežných nevedomostí
z rozfázovaného pohybu
ten… premení ťa na zázrak
ď:/
šťastný si odložím nájdenú momentku
do archívu dobrých nálad
Ratatouille Predtým
predtým ako sme zjedli ratatouille
sme sa milovali
no vlastne sme dosť divoko súložili
láska sa nám ztoho nevedno kam vytratila
ale aj tak to bolo pekné
predtým ako som uvaril ratatouille
sme sa rozprávali oarchetypálnom lete
nič sa ti nechce nudíš sa achýba ti sex
odpovedal som fľašou červeného vchladničke
aešte že môžem pripraviť ratatouille
predtým ako som sa naučil pripravovať ratatouille
od mojej kamarátky
som ťa nepoznal
ale tvoje predĺžené krivky som už hľadal
vuliciach po baroch
na nábreží Dunaja
predtým ako moja kamarátka jedla ratatouille
niekde vo Francúzsku abola zvedavá na recept
som miloval asi niekoho iného
predtým ako niekto zmiešal
baklažány tekvice acukety
sparadajkami paprikami acesnakom
dusil zmes na olivovom oleji spenenej cibuľke
až do mäkučka anazval ju ratatouille
som nebol
ʰíǻ岹
dzš
dva neposedné azurity
tvoje malé prsia
skonvexnými bradavkami
ulity slimákov
krátery miniatúrneho vulkánu
tak toto je príroda?
tvoje dlhé nohy
kmene sekvojí
osie hniezdo vbútľavine
mechanika ocelota
tak toto je príroda
vneprebudení zapáľ sviečku
nech je aspoň slabé svetlo so mnou
vhlbokých jaskyniach
(a tie sú)
hľadal som ďalší rozmer
teraz je uložený v tebe
Trigonometria
keď sa vzťahy dostanú do trojuholníka
opäť začne známa fígliareň
shľadaním ťažiska
často vôbec nie je jasné oaký typ ide
rovnostranný rovnoramenný pravouhlý tupouhlý ostrouhlý
akde sa vlastne nachádzaš
akde som ja
nemenia sa uhly kontinuálne?
darmo ti recitujem „Pour toi mon amour“
aty hovoríš že vyzerám sexi
podivná juxtapozícia
znemožňuje určiť vzdialenosti medzi vrcholmi
niekedy fakt neviem prečo sa anjeli pobavene prizerajú
ako sa trápim sriešením trigonometrických rovníc
Manuálna práca Dobrý pocit
vlastne mám dobrý pocit keď sa niečo urobí
pokosí sa tráva poviaže vinohrad opatrí sa statok a hyd
navarí sa obed uvarí káva apotom nesmie chýbať minerálka
vysaje sa dom kancelária či hviezdny prach
zapaspartujú sa pichlerove grafiky – nálepky
vytlačí sa prvá idruhá strana
nájde sa hríb akošík sa doplní opoľné kvety
zosieťujú sa všetky počítače atď. atď.
ale fakt je že neznášam manuálnu prácu
(darmo knej hrá veselá hudba ako vo filmoch)
atak tu popíjam krútiac krištáľovým pohárom
azbarovej stoličky sa snažím všetko organizovať
občas myslím na sex ana smerovanie sveta
na manuálnu prácu aštyroch protorobotov
píšem podobné básne ako je táto
alebo nasledujúca oživotoch tetovaných drakov
lebo len píšem
amám dobrý pocit
dobrý pocit
teda asi
Životy drakov
aké vlastne sú
životy tetovaných drakov
farebných rafinovane štylizovaných
zoženských pliec prsníkov brušiek zadočkov stehien lýtok…
často orosené výživným spermatom
neskôr zas ocmúľané bezzubými ústočkami dieťaťa
napadnuté celulitídou zvrásnené striami
nemohli sa brániť
pri chladnúcich pohľadoch milencov
teda aké vlastne sú
životy tetovaných drakov
zdokonalých ženských tiel
ztelocviční galérií amúzeí horských parkov
celý čas hľadajúcich svojich princov
(nie nevyhnutne na bielych koňoch)
vyhladené do matného lesku očakávania
vypuklé beznádejou opitých nocí
dorezané do krvi ostrím samoty
aké sú
životy tetovaných drakov zakliate vtvare
vypreparované klimatizáciou bankových hál
oslepené neustálym blikotom monitorov
srozprestretými krídlami leteli za kariérou
apotom zaspávali otupené barbiturátmi
pred plaziacou sa depresiou
aké by vlastne mohli byť
životy dráčikov adrakov
ktoré na veky vekov
zostanú na papieri
vmimoúzemnosti
Na brehu mora Niekde v meste
zabalený voslom loji shlavou delfína
je jasné že šťastie sa ukrýva vmori
tam kde sa usmievajú kôrovce
úplne bez seba zambientného pohybu
mapa mesta ajej čudný krypt
ma uzavrel vo svojom vnútri
cítim závan klaustrofóbie
zhĺbky predsa niečo prúdi
niekde na piesočnatom pobreží som ja
tráva rastie na druhom brehu
vstrede vidím dieťa
chceli sme plávať vlnami amfetamínu
teraz sa zdá že nemáme silu
končí sa vek naivity
aterén sa pomaly mení
len Slovnaft vdiaľke ako fatamorgána
ešte dymí
vtomto meste
som navždy ochabnutý
vtele delfína
sosľou hlavou
už nie je kam
už nie je kam
už nie je kam
貹貹貹ááá
Niektoré veci sa nemenia Od čias Anouk Aimée
stáva sa to akosi pričasto
nemám pri sebe pero
atak sa množstvo myšlienok stráca
zaujímavé že neprítomnosť časomiery
vyvoláva rovnaký efekt
kde hľadať stratený čas:
v smutnom úsmeve Evy Kostolányiovej
jej médiom zmenenom hlase
alebo:
muž so ženou sa po piesočnej pláži prechádza
ona počúva on rozpráva
ahoci sa celý svet zrýchlil
niečo vnás ostalo stáť
ako jazyk medzi dvoma kúskami čedaru
oko vprievidzi
spôsob reštartovania motocyklu
rozkolísanie vecí
– no?
pri návale energií
stojíme vzákladnej šermiarskej pozícii
mise-en-garde
predĺžená hrana vytýči trajektóriu
v obrane ivútoku
sústredene pozeráme cez sieťovanie masky
pripravení – nech teda kordy spievajú
ako cikády
rovnaké nakoniec zostanú
aj naše názory na kura vindaloo
ý
uzavretý vkolobehu
vpriestoroch vbudovách vkultúrach
vjazykoch vslepých oknách
(pôvodne priemyselných objektov)
rozmýšľam ako ztoho von
zdá sa že to nebude také ľahké
ako otvoriť plastovú fľašu sperlivou minerálkou
aj keď aj tu sem-tam hrozí nebezpečenstvo vytrysknutia
straty triezveho pohľadu pri násilí arýchlosti
auž často nevnímam čo mi vravíš
jem jablká zo stromu určeného na vyrúbanie
pritom sa treba prekopať von
cez napadané jesenné lístie pred prahom
lebo ako potom zachraňovať svet
mon dieu!
Žena s hviezdnou mapou Veď ako inak
v Jardin des Tuileries
vspomienkach na:
„zaživa vBystrici po smrti vraji“
v Sade Janka Kráľa
(si) všade anikde
na pomedzí Pankowa a Prenzlauerbergu
na pravom brehu rieky Mur
pri Vácskom ohybe
rýchlosťou šípu
prebleskne poznanie
len ty
徱á
žena s puncom
na tele
klúč mapa
telo
ak ja som stroj
buď mi teda dea ex machina
Puncový úrad
rozvírili sme hladiny na rôznych úrovniach
jedna je medzi terasou môjho bytu
aPuncovým úradom Slovenskej republiky
na námestí neďaleko rastú zatiaľ ploty azábrany
kam sa medzihladinnosťou nikdy nedostanem
potom tu stojím celý nesvoj
vbielej košeli sčiernymi pásikmi
tak ako sa ti prijímajú gratulácie
medzi cigaretou aantikoncepčnými pilulami
medzi dvoma hladinami
poskladaná z drahých kovov
určite raz nájdem znamenie
signum commune cehae
potom zažijeme spolu:
Zlota Era Rzeczpospolitej Obojga Narodów
bez bitiek a pohrôm
tento príbeh sa nakoniec aj tak raz skončí
na puncovom úrade
ܱá
„Kdo chce viďeť také ščepi, na kterích budú ovolakterí rok zvenku černé jablká jako širák aznútra obzvláštnej chuťi? Kdo chce viďeť ščepi, které ňikdá ňebudú kvitnúť, apredca budú mať víborného šmaku jablká? Téš sľivkové stromi, na kterích budú sľivi bez kóstek; téš krpaté stromki nad zemú na tri, ba ľen na dve padi visoké, které majú pen jako tlstí prut auš kvitnú; teto ai inšé mého hospodárstva skušenosťi kdo bi chcel viďeť, ňech prínďe do mojéj chudobnéj zahradi.“
Juraj Fándly: Piľní domajší apoľní hospodár, Druhá stránka, s. 48.
zvŕškov lúk samôt aslatín
vynoril sa opäť nájsť svoj prales
prežil veky sám opustený
to čo ti povedal šaman je už dávno vkremíku
tam bujnie každučičká byľ
(v tvare listu je strecha domu krytina okolia bazénu
okvetné listy letia kiným súhvezdiam
koreňový systém dávno zabsorbovala sieť)
šípová ruža ktorú som ti dal
ja pre tú chvíľu zelinkár
ťa navždy privonia ku mne
áԲ bailadora
prespieval sa lesmi hájmi späť k nám
vznášal sa nevidený cestou lián
zázrakom pootvoril dvere
nikdy nezabudni na byliny mýty aságy
znich vyextrahuješ prepotrebnú zeľ
(po užití bunka stratí pamäť
gén zmutuje vmém
zaplápolá vnútorný zrak)
ď fiat lux
môj druh – zelinkár
navždy zostávam
snáď až do konca vekov
stebou
dula ako jedna zposledných odchádza
zkonárov avetiev
už sa čaká len na teba
é
Amateur d´ art
qeridda mamacita
dlho predlho som tu nebol
ariečny most vyzerá zrazu ako/
nádherná priestorová inštalácia
rieka samotná – vrchol landartu
amateur d´ art
skryje sa do cesnaku ako/
do našúpnutého banánu
vlese pátra… hľadá ňǰ
vmori DZľ
vo vzduchu helikopotvoru
anahota? nahotu koncept zmení
mi amor
znamená to niečo
že plačem za Finneganom
ja viem už nikdy sa nezopakuje
grand pas de quatres
(Maria Taglioni/Carlotta Grisi /
Fanny Cerrito/Lucile Grahn)
tak zrolujme baletizól
¿y porqué la aspiradora no esta en la vitrina?
Hlucho
kde bolo tam bolo ostalo hlucho
zamlčané tajomstvo vypovieš
sochy môžeš obracať (hoci) tvárou vtvár
nech len krik spustí víchor
sviečky na vzdialených miestach hasnú
votvorenom patiu zvuk mizne
kráčam chvíľu mestom duchov
vbrutalite administratívnych budov ozveny
echá nikto nepočuje
tak strašná je nepočúvateľnosť
( – )
(…)
prichádza čas
vidieť obrazy
Vidieť obrazy
abstraktné obrazy zrazu
zbodu splynutia zraku ahmatu
zimné verše sa vlete potia
tak čo sa stane sláskou jesennou?
v rozfarbení jarí/
vidieť obrazy je rovnako dôležité
ako uvedomiť si kde avakej situácii sa nachádzame
kniežací kameň alebo:
upravená hlavica rímskeho iónskeho stĺpu
vidieť obrazy vobilných lánoch snehových poliach
stopy po návštevníkoch alyžiaroch
vkaždom poháriku škótskej sľadom/
vidieť obrazy
spoznať čo je ačo nie
(živú líšku som prvýkrát videl
až 26 ročný vKapadócii)
doteraz boh čijazvec sú nevidení
je len jedno múzeum kde sa osi krížia
V kruhu Cremé de la cremé
nie je ľahké ochutnať polevu básne
svetlo fantázie rozsvieti sa/
vtedy alen vtedy
keď kvapká sladký krém:
na rovine vdiaľke vidieť iba veže kostolov
vprevrásnených údoliach
roztrúsené mestečká tam/
najlepšie uvidíš horské končiare
zo striech katedrál
palce nôh tanečníc sú tvrdé
pokožka postupne rohovatie
na lúke sa pohyb mení na kvety
ty na vílu apotom:/
rôzne miesta sa stanú lúkou
tráva amach všetko zjemnia
všetky prvky jedno sú
stačí pouvoľňovať určité sily
zrýchliť vykonávacie operácie
apotom už: snažiť sa život skôr spomaľovať
soľ nad zlato cremé de la cremé
pozn.: Lomky (/) na koncoch veršov poukazujú na miesta vbásňach, kde sa verše prekrývajú
Bonus
Herr Komisár
áno pán komisár
videl som šialené ženy mladé a pekné
ako si roky odopierali lásku i sex
nedali nič na chémiu
vraveli že nevedia čo chcú
nie neboli zViedne
ale aj tak vy im pomôžete
ach pán komisár
niekto ich okradol oich životy a identitu
ď keď sa do prázdnoty namiešajú kúsky humoru
nemyslím si že vznikne šedá
žԴ ešte stále veria na rozprávky
viete ako napríklad ohalucinogénnej žabe
ale podľa mňa za tým niekto určite je
vy ho vypátrate
prosím ܲíٱ
ܲíٱ
áno pán komisár
niečo na tom bude
upodozrievate… upodozrievate
na okraji operujúcu skupinu romantizujúcich básnikov
ozbrojení anebezpeční
svojimi ergonomickými klávesnicami
vybavení ako špičkoví hackeri
lámu srdcia dievčat ažien
aže už aj do nemčiny
bože oni potiahnu na Viedeň
apotom ach nechcem ani pomyslieť
Herr Komisár som vám plne kdispozícii
Herr Komisár
